Hrebeňom Braniska na Sľubicu

Písmo: A- | A+

Pohorie Branisko sa tiahne v severojužnom smere od Levočských vrchov po rieku Hornád. Sedlo Chvalabohu rozdeľuje pohorie na severnú a južnú časť. Južnej časti pohoria dominuje vrch Sľubica s peknými výhľadmi.

V týchto tropických dňoch je pekná horská túra v tieni stromov balzamom pre dušu turistu. Zhodli sa na tom všetci siedmi turisti zo štyroch zemplínskych turistických klubov, ktorí prišli v sobotu na Branisko. Vyviezli sme sa 2 autami do sedla Branisko (Chvalabohu) a jedno auto sme presunuli do cieľového bodu túry k motorestu Branisko. Hrebeňová túra na Sľubicu začína z Chvalabohu strmým výstupom až po rázcestník Pod Rudníkom, pod ktorým je najdlhší slovenský cestný tunel Branisko. Za rázcestníkom sa chodník pripája na široku lesnú cestu a po pár metroch sa objavuje biela valcovitá stavba vysielača Rudník. Za vysielačom začína opäť stúpanie. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Nasleduje zvlnený hrebeňový chodník s pribúdajúcimi skalami. Chodník je tu kľukatý, úzky a do jeho profilu zasahuje množstvo konárov a vetvičiek z okolitého porastu. V oblasti Rajtopíkov je to už náročný skalnatý chodník s odbočkou na skalnú vyhliadku.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Uprostred vidíme Spišský hrad, panoráma Vysokých Tatier v pozadí je dobre skrytá v oblakoch. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Čakáme, kým Cyril nastaví foťák na samospúšť, aby sme si urobili spoločnú fotografiu. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu

O chvíľu sme pri skalnej bráne, turistický chodník prechádza popod bránu. Tu stretáme prvého turistu, požiadame ho o fotografiu, miesto pre fotoaparát na samospúšť by sa tu hľadalo ťažko.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na dnes sme si naplánovali 2 odbočky z hrebeňového chodníka. Z Rajtopíkov sme odbočili po vybiehajúcom hrebienku smerom na východ ku skalnému mestečku Sokolica. Neznačený chodník nás po cca 10 minútach zaviedol na koniec hrebienka. Skaly boli pod nami, zhora toho veľa vidieť nebolo a zísť dolu pod skalné zrázy bolo obtiažne, tak sme sa radšej vrátili na hrebeňový chodník. Po chvíli sme došli do sedla Humence, kde sa na hrebeň pripája modrý chodník z Dúbravy a žltý od motorestu Branisko. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Zo sedla Humence pokračuje zelený hrebeňový chodník lesnou cestou miestami poriadnym stúpaním na Sľubicu. Pred Sľubicou sme druhýkrát odbočili z vrcholového chodníka doľava, tentoraz na pútnické miesto s výhľadom na východ. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Vrátili sme sa na hrebeňový chodník a po pár sto metroch sme boli na Sľubici. Tam odpočíval mladý pár a od nich sme sa dozvedeli, že nocovali pod kopcom v aute a že pred polnocou sa prehnala touto oblasťou silná búrka. Preto bol celý hrebeňový chodník mokrý a šmykľavý.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Zo Sľubice sa často spúšťajú po tejto lúke smerom na západ paraglaidisti.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Počas výstupu na Sľubicu bolo oblačno, na vrchole sa vyjasnilo, tak sme si tam asi hodinku pohoveli. Cyril s Mirom naháňali po lúke motýle a kvetinky, tu sú najlepšie z ich záberov. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pri návrate sme v sedle Humence odbočili po žltej značke na východnú stranu pohoria k motorestu Branisko. V motoreste bola nejaká akcia a vo výčape mladé neskúsené dievča (zrejme brigádnička), ktoré nevedelo ani ceny nápojov, ani načapovať pivo, tak sme sa presunuli na večeru do Chminianskej Novej Vsi, kde dobre varia a rýchlo obsluhujú. Výlet sa vydaril, aspoň na jeden deň sme si oddýchli od úmorných horúčav na Východoslovenskej nížine, precvičili nohy a prevetrali hlavu.

Foto: Cyril Kríž, Miro Kuba, Ján Serbák

Skryť Zatvoriť reklamu