Ako vyplýva z názvu článku, Hrhov leží v Slovenskom krase, 10 km západne od Zádielu (medzi Košicami a Rožňavou). O Hrhovskom vodopáde som sa dozvedel pred pár rokmi a mám ho v zozname zaujímavých miest na Slovensku, ktoré som ešte nenavštívil. V utorok sa mi naskytla príležitosť, syn išiel autom južnou trasou z východu do Trnavy, tak som sa s ním zviezol. Vodopád sme našli ľahko, aj keď ho vidieť iba z bezprostrednej blízkosti. V úzkej uličke medzi rímskokatolíckym a reformovaným kostolom je táto tabuľka:
Prešli sme chodníkom pomedzi ploty a touto lavičkou ponad potôčik. Na druhej strane potôčika je prístrešok a pod travertínovou stenou upravené priestranstvo s dvomi lavičkami.
Rozlúčil som sa so synom a išiel som hľadať prístup k vrcholu vodopádu a k vyvieračke Fei. Na internete som videl fotky s vyhliadkovým mostíkom nad vodopádom, zospodu ho však nebolo vidieť. Celé okolie vodopádu je obklopené súkromnými pozemkami a oplotené. Hore vodopádom sa vyliezť nedá, tak som obišiel celé okolie vodopádu uličkami s skúsil som sa dostať k vodopádu zvrchu, popri potôčiku. Cez džungľu kríkov, žihľavy a buriny sa mi to však nepodarilo. Konečne som v dedine stretol prvú živú bytosť, pani v stredných rokoch. Spýtal som sa jej na mostík nad vodopádom, zrejme nevedela o čom hovorím. Keď som jej vysvetlil, že nechcem ísť k vodopádu oficiálnym chodníkom zospodu, ale zvrchu, povedala mi so silným maďarským prízvukom: "Bola tam chodnička." Pátral som ďalej, napokon som našiel úzky priechod medzi plotmi z uličky pri kostole. Prechod končil v potôčiku, asi tri metre nad hranou vodopádu. Vďaka nízkej hladine vody sa mi podarilo prebrodiť po kameňoch na miesto, kde niekedy bol vyhliadkový mostík nad vodopádom. Veľa som toho aj tak nevidel.
Vrátil som sa na cestu a hore potokom som prišiel k vyvieračke Fei, vzdialenej od vodopádu cca 200 metrov. Starší pán si tam naberal do fliaš vodu, vytekajúcu z rúry. Bol to jediný Slovák - chalupár zo šiestich ľudí, s ktorými som sa v dedine rozprával. O osude mostíka nad vodopádom ani on nič nevedel, nežije tam dlho. Informoval ma, že tohto roku z vyvieračky Fei, ktorá je oplotená ako vodárenský objekt, zásobujúci dedinu vodou, vyviera veľmi málo vody. Preto je aj vodopád momentálne tak málo vydatný. Takto vyzerá vodopád, keď je dostatok vody:
Dočítal som sa, že vyvieračka počas svojej činnosti neustálym usádzanim travertínu vytvorila až 16 metrov hrubú vrstvu. Vek travertínu sa odhaduje až na 5000 rokov. V minulosti sa tento pórovitý a ľahký vápenec ťažil a využíval ako stavebný materiál. Údajne sa tento mäkký travertín dal rezať pílkou. Vyťažením časti travertínovej kopy vznikol uprostred obce vodopád. Na dolnom obrázku je oplotená vyvieračka s vodohospodárskym objektom.
Hore sú domy vedľa vyvieračky a dole obecný úrad uprostred obce.
Vedľa obecného úradu je pekné drevorezba muža s rebríkom, nepodarilo sa mi zistiť koho, alebo čo znázorňuje. Pod previsujucími konárikmi smutnej vŕby sa skrýva informačná tabuľa
Od obecného úradu je pekný výhľad na rímskokatolícky kostol, pochádzajúci z 13. storočia.
Z Hrhova som sa previezol autobusovým spojom do Zádielu. Pomaličky som si prešiel Zádielsku tiesňavu, v ktorej som už pár rokov nebol. V tiesňave bolo pri žblnkajúcej a spenenej vode potoka príjemne, na slnkom prehriatu Zádielsku planinu sa mi v horúčave šplhať nechcelo. Bol som tam už viackrát, aj som o tom písal, takže teraz sem vložím len zopár obrázkov bez komentára.
V tejto Zádielskej chate, 250 metrov nad ukončením tiesňavy, som bol prvýkrát. Posedel som si pri pive a pomaly som sa vrátil do dediny Zádiel k autobusu.
