V Humennom som sa ocitol medzi siedmou a pol deviatou ráno. Využil som čakanie na vláčik do Stakčína a prešiel som sa ranným mestom. Neďaleko pešej zóny, pri rušnej dopravnej tepne, sa nachádza najvzácnejšia sakrálna stavba v Humennom, gotický kostol Všetkých svätých, najvýchodnejšia gotická stavba v Európe mimo tehlovej gotiky.
Pred pár rokmi aj v Humennom, ako vo väčšine slovenských okresných miest, zrekonštruovali pešiu zónu v centre mesta. Jedna z dvoch nových fontán bola ráno bez vody.
Na konci pešej zóny dominuje renesančný kaštieľ so záhradami a parkom, pôvodný majetok Drughetovcov, neskôr Andrássyovcov. Dnes je v kaštieli Vihorlatské múzeum.
Pri prechádzke parkom, 200 metrov severne od kaštieľa, natrafíte na skanzen s kostolíkom z najvýchodnejšej slovenskej obce Nová Sedlica a 14 objektami ľudovej architektúry. Keďže skanzen otvárajú až o deviatej, obišiel som ho okolo oplotenia a urobil pár záberov cez plot. Keď som prišiel ku bránke, zistil som, že je otvorená. Prešiel som sa skanzenom, ktorý zrejme nechali otvorený robotníci, rekonštrujúci kostolík z roku 1764.
Na železničnej stanici v Humennom stojí od roku 2000 soška románovej postavy Jaroslava Haška, dobrého vojaka Švejka, ktorý pri návšteve Humenného pred storočím pil "znamenitú železitú vodu". Turistická cesta "Po stopách dobrého vojaka Švejka" vedie železničnou traťou do poľského Sanoku, kde sa nachádza viacero pamiatok na Švejkovú počesť.
Poloprázdnym vláčikom som sa previezol cez 5 obcí s označením v názve nad Cirochou (Hažín n/C, Kamenica n/C, Modrá n/C, Dlhé n/C, Belá n/C) a druhé najvýchodnejšie okresné mestečko Snina (po Sobranciach), na konečnú železničnú stanicu Stakčín. Na stanici sa nakladajú vagóny drevom z bukových lesov ublianskej a uličskej doliny, z ktorých sa väčšina nachádza v národnom parku Poloniny, alebo v jeho ochrannom pásme.
Vydal som sa na 7-kilometrovú prechádzku cez rozťahaný Stakčín, smerom do uličskej doliny, k vodnej nádrži Starina. Stakčín je druhou najväčšou hornozemplínskou dedinou (po Belej n/C) s 2500 obyvateľmi. Tu sa rozdeľuje údolie Cirochy, tiahnúce sa od Humenného na východ, na uličskú a ubliansku dolinu.
Pár kilometrov za obcou Stakčín začína Národný park Poloniny.
Pri odbočke do dedinky Jalová je Beskydský panteón. Na siedmych kameňoch je vyryté sedem mien, z ktorých je verejnosti najznámejší rusínsky národný buditeľ, spisovateľ a kňaz Alexander Duchnovič (1803-1865), rodák z neďalekej Topole. Je tam aj Mňačko (predpokladám, že spisovateľ Ladislav Mňačko), u ktorého pravdupovediac neviem, aký mal vzťah k tomuto regiónu (narodil sa vo Valašských Kloboukoch).
Vedľa kameňov s menami sú tabuľky, bohužiaľ šesť z nich je prázdnych.
Pri vodárenskej nádrži Starina, ktorá zásobuje pitnou vodou veľkú časť východného Slovenska, som bol už dávnejšie, vtedy sa dalo ísť na hrádzu, aj k brehom priehrady. Teraz ma zastavilo oplotenie a prísny zákaz vstupu. Cez plot je vidieť akurát budovu vodohospodárov a časť svahu pod 50 metrov vysokou hrádzou.
Vodohospodári za plotom ma informovali, že na kopci nad autobusovou zastávkou je krytá vyhliadková plošina.
Vodná nádrž Starina bola vybudovaná v rokoch 1983 - 1988 na hornom toku riečky Cirocha na ploche 240 hektárov, vmestí sa do nej takmer 60 milónov kubíkov vody. Výstavbe priehrady predchádzalo vysťahovanie sedem dedín (Starina, Dara, Ostrožnica, Ruské, Smolník, Veľká Poľana a Zvala).
