S manželkou sme sa pokúšali dostať na Jánošíkove dni už minulý rok, no všetky ubytovacie kapacity boli beznádejne vypredané. Tohto roku sa mi podarilo zabezpečiť ubytovanie v penzione Vršky, 100 metrov od amfiteátra Nad Bôrami. Bola to výborná základňa pre moje dopoludňajšie túry do Malej Fatry a zároveň sme boli v centre folklóru medzi štyrmi festivalovými pódiami. A tu je už pohľad z okna našej izby.
Od penzionu vedie trávnatý rovinatý chodníček k soche Jánošíka.
Pod sochou Jánošíka sa aj stanovalo, vešalo, hralo na spiežovcoch, trúbilo.
Hralo sa, spievalo a tancovalo aj v šapito pod amfiteátrom.
Priestory pod amfiteátrom boli zaplnené ľuďmi, rôznymi stánkami a atrakciami.
Jubilejné Jánošíkove dni sprevádzalo viacero sprievodných podujatí. Zúčastnil som sa na vernisáži výstavy kresieb karikaturistu Fedora Vicu, ktorý po vernisáži podpisoval svoju knihu Dereš sediac na dereši.
V amfiteátri boli skvelé galaprogramy, jedine tam sa platilo vstupné. V piatok bol terchovský večer, na ktorom takmer celý program vyplnili výborné terchovské muziky a speváci. Na sobotňajší galaprogram sme prišli hodinu pred začiatkom, no všetky miesta na sedenie už boli beznádejne obsadené. Napokon sa mi podarilo nájsť dve miesta na poškodenej lavici. Amfiteáter sa do začiatku galaprogramu zaplnil do prasknutia, ľudia stáli, aj sedeli na zemi.
Pred vystúpením Lúčnice dostal jej umelecký šéf a choreograf Štefan Nosáľ cenu obce Terchová. Potom už nasledovalo skvelé poldruhahodinové vystúpenie.
Na mňa osobne viac ako Lúčnica zapôsobilo vystúpenie Terchovského symfonického orchestra. Terchovci sú skvelí nositelia tradícii, toľko vynikajúcich muzikantov a spevákov ako táto rázovitá obec, nemajú ani celé okresy dokopy.
O polnoci, po niekoľkých divákmi vyžiadaných prídavkoch Terchovcov, galavečer vyvrcholil nádherným ohňostrojom.
V nedeľu sa vo veľkom terchovskom kostole konala slávnostná omša za nositeľov tradícii. Po omši nasledoval sprievod konských povozov, ktorých je bohužiaľ z roka na rok menej.
Terchovci sú skvelí organizátori, pripravili dôstojný jubilejný 50. ročník Jánošíkovych dní. Som šťastný, že mi bolo dopriate vidieť a počuť tú nádheru. Manželka mi po návrate domov povedala, že ma prvýkrát po 43 rokoch manželstva videla zároveň spievať aj plakať, keď takmer desaťsícka ľudí postojačky spievala spolu s Terchovcami záverečnú pieseň sobotňajšieho galakoncertu "Na Kráľovej holi".
