Vstupnou bránou k Morskému oku je obec Remetské Hámre. Je to pekná podhorská obec, najmladšia v okolí, s tradíciou drevorubačstva, pálenia drevného uhlia, baníctva a železiarstva. Je tam detský domov s pekným parkom.
Na hornom konci Remetských Hámrov trónia zvyšky úzkokoľajnej železničky, ktorá viedla na Morské oko. Pred cca 50 rokmi vybudovali na Morské oko asfaltovú cestu so záchytným parkoviskom pri potoku Krivec, necelý kilometer pod jazerom. Úzkokoľajnú trať po zriadení cesty zrušili.
Na bicykli chodím na Morské oko minimálne päťkrát ročne a so stúpajúcim vekom stále pomalšie. Ešte v šesťdesiatke som vyšľapal 16 km s 350-metrovým prevýšením z rodnej obce Úbrež na parkovisko Krivec v kuse za rovnú hodinu, dnes po 8 rokoch mi to trvá takmer dve hodiny. Predtým to bolo o športovom výkone, teraz viac obdivujem krásy prírody, zastavujem sa a fotím. Popri ceste už začali kvitnúť kvetinky a v mokrinách pekné žlté zaružlie.
Včera bola cesta už úplne suchá až po Morské oko. Pri prudkom stúpaní cesty z parkoviska k jazeru bicykel už väčšinou len tlačím vedľa seba. Zastavil som sa aj pri novom "Kozmodrome" - odpočívadle v polovičke stúpania.
Po príchode k hrádzi ma za pekného teplého počasia prekvapil ľad na väčšine 13-hektárovej plochy jazera.
Ľad povolil zatiaľ len po okrajoch jazera, za okysličenou vodou sa sťahuje množstvo rýb.
Kaštielik Štátnych lesov SR a jeho história.
Od októbra 2014 zriadilo CHKO Vihorlat na Morskom oku návštevnú knihu. Je už do polovičky zapísaná, čo je dôkaz, že ľudia chodia do tejto národnej prírodnej rezervácie po celý rok.
