Morské oko vzniklo za doznievania sopečnej činnosti na Vihorlate. Mohutným zosuvom kopcov Motrogon a Jedlinka sutiny prehradili potok Okna a v jej údolí vzniklo jazero. V 19. storočí vybudovali priehradný múr, zvýšili hladinu vody o 5 metrov a zväčšili tým plochu jazera na dvojnásobok (13,8 ha). Jazero má 6 stálych prítokov a niekoľko periodických, voda z jazera odteká potokom Okna. Hĺbka jazera je 25 m, najväčšia dĺžka 775 a šírka 312 m. Za mojich detských čias sa na Morskom oku člnkovalo a kúpalo, dnes je to Národná prírodná rezervácia o výmere 108 ha.
Trasa na Morské oko patrí medzi moje najobľúbenejšie. Ešte v šesťdesiatke som vyšľapal 16 kilometrov z domu na parkovisko pod Morským okom za hodinu. Čím som však starší, tým viac sa zastavujem a fotím okolie. Aj včera som sa prvýkrát zastavil už po troch kilometroch na dvojitej jasenovskej križovatke. Je tam odbočka na Sobrance vpravo a po 300 metroch odbočka na Zemplínsku Šíravu vľavo. Zamieril som objektív foťáku doprava, na mierne priblíženom zábere je vidieť obec Hlivištia a v pozadí hraničný hrebeň Popriečneho s Ukrajinou.
Po otočení objektívu vľavo som odfotil majestátny Vihorlat.
Po ďalších dvoch kilometroch je ďalšia križovatka, vľavo je obec Vyšné Remety a v pozadí vrch Lysák.
Vpravo je Vyšná Rybnica.
Po ďalšom kilometri je vpravo je rybník Vyšná Rybnica, vznikol prehradením riečky Okna, vytekajúcej z Morského oka.
Po ďalšom kilometri už začína rozťahaná podhorská obec Remetské Hámre. V centre obce je park s detským domovom uprostred.
Nad Remetskými Hámrami popri ceste už zakvitlo zaružlie.
Prekvapila ma ťažba dreva pri ceste nad Remetskými Hámrami.
Cesta je už suchá aj na parkovisku Krivec, aj keď zvyšky snehu ešte zostali.
Tých posledných 900 metrov z parkoviska k jazeru som ako zvyčajne bicykel vytlačil hore kopcom, je to pre mňa pohodlnejšie, ako šľapať na najpomalšom prevode.
Aj keď chodím na Morské oko minimálne desaťkrát ročne, tohto roku som sem vyliezol včera prvykrát. Naposledy som popri ňom prechádzal na Silvestra pri výstupe na Sninský kameň (v pozadí obrázku).
Hladina vody je vysoká, vo vyšších polohách je ešte sneh.
Na hladine sú ešte zvyšky ľadu.
Poľovnícky kaštielik Štátnych lesov sa dá prenajať, je na poloostrovčeku s pekným výhľadom.
Bicykel som nechal neuzamknutý na vstupnej hrádzi, nebolo tu živej duše, turistov z dvoch zaparkovaných áut som videl odcházať pri svojom príchode.
Ešte som sa chvíľu prešiel po východnom brehu jazera, kade vedie kvôli strmosti svahu iba úzky chodník.
A napokon pohľad na odtok vody cez hrádzu, vzniká tu potôčik Okna, ktorý sa po pribratí vôd z prítokov mení na riečku, ústiacu po 37 kilometroch do Čiernej vody pri obci Senné.
