Hladina Zemplínskej šíravy je v tomto čase nízka, vodná nádrž je pripavená prijať jarné návaly vôd z Laborca a južných svahov Vihorlatu.


Chodím sem často, ale takéto absolútne bezvetrie, ako bolo na hrádzi včera popoludní, som tu ešte nezažil.






Zemplínska šírava vznikla ako súčasť vodohospodáskych úprav Východoslovenskej nížiny na ploche 33,5 kilometrov štvorcových. Podľa pôvodných plánov mala byť ešte väčšia. Pamätám si, keď nám učiteľ základnej školy v 50-tych rokoch doniesol mapku umelého jazera s pracovným názvom "Podvihorlatská vodná nádrž", ktorej východná hrádza bola zakreslená až pri našej dedine Úbrež (cca 2 km východnejšie, ako bola napokon vybudovaná). Koruna hrádze je v nadmorskej výške 113,5 m.


Domov som sa vrátil už za šera.
