44 metrov dlhá lanová lávka premosťuje Hornád uprostred jeho prielomu medzi Letanovským mlynom a Hrdlom Hornádu.

Roklina je dlhá iba poldruha kilometra, na ktorých je treba prekonať výškový rozdiel 250 metrov. Turistický chodník tvorí takmer po celej dĺžke koryto potoka. Je v ňom dostatok kameňov, ale najmä dreva, po ktorých treba opatrne stúpať, ak nechcete mať mokré nohy. Výstup roklinou som mal uľahčený malým prietokom vody, čo sa na druhej strane negatívne prejavilo na mohutnosti vodopádov.



6 vodopádov a 1 kaskáda sú zabezpečené prevažne železnými rebríkmi.




Na zopár miestach je chodník zabezpečený reťazami a stúpačkami.



Najvyšší vodopád je v poradí druhý, je to 13 metrov vysoký Strakov vodpopád.





V rokline je bujná vegetácia a miestami je na dne rokliny šero.















A tu je už Kláštorisko, kartuziánsky kláštor z prelomu 13. a 14. storočia, ktorého ruiny sa rekonštrujú.






Z Kláštoriska som išiel po modrej značke smerom na Čingov. Chodník najprv vedie cez lúku, potom cez les po hrebeni kopca.

Z hrebeňového chodníka je pekný výhľad na Vysoké Tatry.

Túru som ukončil tam, kde som ju začal, na zastávke vlaku v Spišských Tomášovciach. Aj keď je to z Kláštoriska najbližšie k vlaku do Letanoviec, sám som nemal odvahu ísť cez osadu Letanovský mlyn. V Spišských Tomášovciach, kde polovičku dediny tvorí rómska kolónia (tak ju miestni nazývajú), som sa nikdy nestretol s najmenším problémom. Chodník od vlaku k Tomášovskému výhľadu vedie cez celú dedinu (necelé 2 kilometre), z toho druhá polovička za kostolom cez kolóniu. Keď som prechádzal cez kolóniu ráno po deviatej, stretol som na ulici len pár osôb s nákupmi. Cestou späť (bolo krásne slnečné popoludnie) bola ulica plná, niektorí mali pred pestrofarebnými domami povykladané fotely až na okraji cesty, kde odpočívali v družnej debate so susedmi. Na jednom mieste bola celá cesta prehradená skupinou cca 20 osôb, stojacich v kruhu a veselo pokrikujúcich. Keď som ich obchádzal po krajnici, zistil som, že okolostojacich rozveselil mladý pár, perúci koberce v dvoch vaničkách uprostred asfaltky. Keďže do odchodu môjho vlaku zostávalo vyše polhodiny času, zastavil som sa na pivo v prázdnej krčme pri kostole. Krčmárka mi potvrdila moje skúsenosti, že majú mierumilovných Rómov, akurát biznis sa jej rozhýbe iba na pár dní po sociálnych dávkach.