Z Troch studničiek je túra na Kriváň síce o niečo kratšia, ako zo Štrbského Plesa, ale prevýšenie je väčšie. Pri výstupe na Kriváň (2494 m n.m.) treba zdolať 1354 výškových metrov, celkové prevýšenie (po zarátaní všetkých zvlnení chodníka) je 1435 metrov. Zelene značený chodník hneď od Troch studničiek pomerne rýchlo stúpa cez ihličnatý les, poznačený kalamitou. Na hranici lesa a kosodreviny prechádzame cez Grúnik. Pred nami sa rysuje oblý kopec Kopa, ktorý obchádzame z ľavej strany. Po niekoľkých serpentínach v kosodrevine traverzujeme pod Priehybami, kopcami po ľavej strane. Pred nami sa objavuje Kriváň.
V doline za nami sa prevaľujú mraky.
Blížime sa ku Krivánskemu žľabu, ktorý je vidieť aj zdiaľky, ako jazvu pod Kriváňom.
Tu je križovatka chodníkov pod Malým Kriváňom. Náš zelene značkovaný chodník tu končí, pripájame sa k modro značenému chodníku zo Štrbského Plesa.
Žľab pod nami je zahalený v oblakoch.
Pred nami nad hrebeňom je pekná modrá obloha.
Vystupujeme na Malý Kriváň (2335 m n.m.).
Po hrebeni postupujeme do Daxnerovho sedla.
Za nami z údolia stále vystupujú oblaky.
Na tomto spätnom pohľade z Daxnerovho sedla je vidieť vpravo náš chodník z Troch studničiek, vľavo na svahu chodník zo Štrbského plesa. Chodníky sa stretajú v Krivánskom žľabe, spoločný chodník pokračuje kolmo hore na Malý Kriváň vľavo a pokračuje po hrebeni.
Pohľad na tatranské štíty smerom na východ, ...
... na Krivánske Zelené pleso ...
... a na Kriváň.
Spätný pohľad na Malý Kriváň ...
... a na východ na tatranské štíty.
Postupujeme stále vyššie.
Pri výstupe na Kriváň nie sú na rozdiel od iných exponovaných výstupových trás použité reťaze, ani iné pomocné technické prostriedky. Výstup po skalných platniach je náročný a pri nevhodnom počasí priam nebezpečný.
Ešte jeden spätný pohľad do žľabu pod nami (oblačnosť sa stráca), ...
... a sme na vrchole Kriváňa, ktorý bol do 18. storočia považovaný za najvyšší tatranský štít.
Zaletel sem aj nejaký vtáčik. Tu som si spomenul na kunu skalnú, ktorú som videl na Slavkovskom štíte.
Nastal čas rozhliadnuť sa po okolitých kopcoch.
Tu je pohľad na severovýchod na Nižné Terianske pleso, Nefcerskú vežu (vľavo), Hrubý vrch (vstrede), Furkotský štít (vpravo) ...
... na severozápad na poľské Tatry (v popredí Krivánsky hrebeň), ...
... na západ na Liptovské kopy, ...
... na juhovýchod proti poludňajšiemu slnku na Štrbské Pleso ...
... a na východ na vysokotatranské štíty.
Bolo nádherné počasie, na vrchole Kriváňa som sa zdržal celú hodinu, zatiaľ sa tu vystriedalo spústu turistov, včítane jednej mníšky.
A ide sa dole tou istou trasou.
Pri zostupe z Malého Kriváňa som predbiehal tohto 84-ročného pána z Banskej Bystrice. Povedal mi, že Kriváň sa mu tentoraz nepodarilo zdolať. Syn, ktorý ho sprevádzal, išiel hore, on sa rozhodol pomaly zostupovať. Doposiaľ som stretol na túre najstaršieho 80-ročného Nemca na Ostrve, o ktorom som sa už v niektorom svojom blogu zmienil. Nemec mi vtedy povedal, že desiatky rokov chodil do Tatier so štyrmi kamarátmi, ktorí postupne vymierali a on prišiel prvýkrát sám.
Konštatovaním, že turistika sa dá praktizovať v každom veku, by sme mohli dnešnú pohodovú prechádzku končiť, dolu už trafíte, chodníky sú značené perfektne.
