Tieto končiny veľa ľudí nepozná, preto pre lepšiu orientáciu prikladám mapku rozhrania pohorí Branisko a Bachureň, v ktorom sme sa v piatok popoludní pohybovali.

Cesta z Lipoviec do koncovej dediny Lačnov zhruba tvorí rozhranie medzi pohoriami Branisko (juhozápadne od cesty) a Bachureň (severovýchodne). Jaskyňa Zlá diera, o ktorej som písal v predchádzajúcom článku, je pod južnými svahmi pohoria Bachureň. Lačnovský kaňon vyformoval Kamenný potok, prerezávajúc sa cez severovýchodnú časť pohoria Branisko, od vyššie položeného Lačnova, k chatovej osade v Lipovciach. Potok nižšie preteká popri plničke minerálnej vody Salvator. Vystúpili sme od ústia Lačnovského kaňona hore kaňonom po červenej turistickej značke po krížovatku so žltou (Kamenná baba).























Po žltej značke na Vrátnicu je strmý výstup, na krátkom úseku je treba prekonať výškový rozdiel 255 metrov.



Až teraz sme zistili, prečo sa kopec volá Vrátnica. V najvyššom bode žltého chodníka je pekná skalná brána.






Pokračovali sme z kopca po žltej značke do Kopytovskej doliny.



Pri tejto chatke sme si zo studničky doplnili zásoby vody.

Od Lačnej studne je žltý turistický chodník zároveň náučným chodníkom.



Ešte polhodinku po modrej cez hrebeň, takže ešte švrťhodinu do kopca a švrťhodinu z kopca a sme v ústi Lačnovského kaňona. Cestou domov sme sa ešte zastavili pri kaštieli vo Fričovciach. V kaštieli je teraz reštaurácia, pri kaštieľa pekný park a cintorín s kostolíkom a hrobkou.











Výlet s nám vydaril. Pôvodne sme chceli ísť verejnou dopravou a pozrieť si jaskyňu Zlá diera a okolité kopce. Vďaka Jožkovi, ktorý zobral auto, sme sa cestou zastavili aj v Dubníckych opálových baniach.
Foto: Ján Serbák a Pavol Nemčovský