Ak sa vyberiete na Hrebienok v pracovných dňoch, vyhnete sa tradičnému víkendovému návalu obdivovateľov ľadových sôch. Ja som bol v Tatrách v stredu a výnimočne som sa vyviezol na Hrebienok lanovkou, aby som stihol aj prechádzku k Rainerovej a Zamkovského chate. O pol jedenástej bol Poprad ešte v hmle, Starý Smokovec sa z nej práve vynoril a Hrebienok už bol zaliaty slnkom.
K už tradičnej kupole Tatranského dómu tejto zimy pribudla ďalšia klimatizovaná kupola s priemerom 25 metrov s ľadovými sochami.
Už piatych neoficiálnych majstrovstiev sveta v tesaní ľadových sôch sa zúčastnilo v uplynulý víkend 9 dvojčlenných národných družstiev zo Slovenska, Čiech, Rakúska, Maďarska, Poľska, Fínska, Ruska, Walesu a Holandska. V piatok a v sobotu sa súťažilo na voľnom priestranstve pred hotelom. V piatkovej téme Svetová architektúra odborná porota určila za víťaza Fínov, druhí boli Poliaci a tretí Slováci.
Naši ľadoví umelci Adam Bakoš a Filip Lysek získali aj cenu sympatie divákov. Aj diela ďalších ľadosochárov sú zaujímavé.
V sobotu sa na voľnú tému najviac darilo dvojici Rakúšaniek. Ich dielo, predstavujúce súboj medzi rozumom a srdcom, zvíťazilo v hodnotení odbornej poroty aj divákov.
Rusko sa v sobotu umiestnilo na druhom a Wales so slonom na treťom mieste.
V tretí deň 5. neoficiálnych majstrovstiev sveta už ľadosochári pracovali pod novou klimatizovanou kupolou, kde by ich diela bez ohľadu na počasie mali vydržať až do Veľkej noci. Témou nedeľnej súťaže boli legendy a mýty, zvíťazili Rusi pred Poliakmi a Rakúšankami.
Páčilo sa mi aj dielo našich ľadosochárov.
Uprostred kupoly s priemerom 25 metrov stojí veľká medvedica s medvieďatami, postavené ešte pred súťažou.
Po prehliadke ľadových sôch som sa ešte išiel pozrieť pod druhú kupolu, v ktorej je ľadový chrám od novembra.
Po dvoch mesiacoch od otvorenia Tatranského dómu zostala jeho ľadová krása neporušená a vďaka klimatizácii by spolu so sochami pod novou kupolou mala vydržať do Veľkonočných sviatkov.
