O účasť v súťaži bol veľký záujem, z 20 záujemcov napokon organizátori vybrali 10 tímov z rôznych krajín, ktorí za dva dni vytvorili na Hrebienku 35 ľadových sôch. Časť sôch sa nachádza v exteriéri hneď pri stanici pozemnej lanovky, kým sa neroztopia, časť je v klimatizovanej kupole vedľa Tatranského ľadového dómu. Sochári premenili 50 ton ľadu v 130-kilových kockách na umelecké diela. V sobotu bola témou žena, v nedeľu sci-fi.
Tohto skvelého podujatia sa zúčastňujem ako divák od jeho vzniku. V posledných rokoch mi viac vyhovuje prísť sa na výtvory ľadosochárov pozrieť v pondelok po podujatí, keď tam už nie je taký nával divákov a sochy sú ešte zachovalé. Tak som učinil aj včera a výlet sa mi vydaril na jedničku. Sadli mi spoje aj vďaka úprave grafikónu železničnej dopravy, takže som z rodnej dediny v okrese Sobrance docestoval dvomi autobusmi a tromi vlakmi do Starého Smokovca v rekordnom čase už pred deviatou hodinou. Keďže chodníky boli po víkende riadne vyšľapané a šmykľavé, nasadil som si mačky a za 45 minút som pohodlne vyšľapal na Hrebienok. Najprv som sa potešil pohľadom na sochy pod holým nebom.
Popri nesúťažných vonkajších ľadových výtvoroch som prešiel pod kupolu, kde budú sochy uschované až do apríla.
Keďže som tejto zimy ešte nevidel Tatranský ľadový dóm, išiel som sa samozrejme pozrieť aj pod susednú kupolu. Od vstupných dverí je postavená krížová cesta.
Počasie bolo celkom fajn, tak som sa ešte prešiel po tradičnom okruhu popri Rainerovej chate a vodopádoch a zišiel som dole k vláčiku.
