Zo Štefanovej som vyrazil smerom na Podžiar krátko po siedmej ráno. Z autobusu sa okrem mňa vydal rovnakým smerom iba jeden manželský pár, za chvíľu som ich však stratil z dohľadu. Pri výstupe Hornými dierami som stretol iba dve skupinky turistov, nebol tam nátresk, ako vlani napoludnie, keď som navyše išiel akoby v protismere.
Pod Tesnou rizňou ma predbehli traja turisti z Olomouca.
Do sedla Medzirozsutce som išiel s Olomoučanmi spolu, tam sme sa rozlúčili. Oni išli doprava na hrebeňovku až do Snilovského sedla a ja doľava na Malý Rozsutec.
Tu je pohľad zo sedla Zákres na vzdialenejší Veľký a na bližší Malý Rozsutec.
A tu je už krátky, ale strmý výstup na Malý Rozsutec.
Na vrchole Malého Rozsutca som stál prvýkrát, tak som si urobil vrcholové foto s Veľkým Rozsutcom v pozadí.
Na vrchole som sa zdržal polhodinu, za ten čas vystúpilo od Medzirozsutcov aj od hotela Diery z Terchovej po jednej skupinke turistov.
Pohľad na Veľký Rozsutec, hrebeň Malej Fatry a ďalšie pohľady na všetky strany.
Zostúpil som cez Podrozsutec k hotelu Diery, po tomto chodníku som išiel prvý a posledný raz. Oproti atraktívnemu chodníku cez Jánošíkove diery tento je nezaujímavý, pocitovo nekonečne dlhý a zle schodný. Prvých 200 metrov zostupu je nepríjemná sutina, potom sa ide cez les s minimom vyhliadok a často po blate. Pekná vyhliadka je akurát z Podrozsutca a v dolnej časti chodníka pri prechode cez lúku.
Na pravé poludnie som už sedel pri pive v Terchovej, čakali ma už len 2 kilometre od hotela Diery k penzionu. Počasie vydržalo, túra sa vydarila, splnil som si ďalší turistický sen. Popoludní a večer si môžem s dobrým pocitom a manželkou užívať ďalší z Jánošíkovych dní.
