Aj keď to mám trochu od ruky, chodím do Tatier v každom ročnom období. Aj predvčerom som sa pri návšteve ľadového chrámu aspoň trochu prešiel po magistrále a popri vodopádoch. Počasie mi prialo, svietilo slniečko, snehu nebolo veľa. Po chodníku sa išlo lepšie ako v lete, udupaný sneh medzi skalami chodník pekne zrovnal, dokonca sa ani nešmýkalo.
Na Hrebienku víta lanovkových turistov, aj nás čo chodíme peši, betonový aj drevený medveď.
Po návšteve Tatranského dómu som išiel po magistrále smerom na Zamkovského chatu. Z chodníka je nádherný výhľad na Lomnický hrebeň s Lomnickým štítom. Vľavo je Prostredný hrebeň, oddeľujúci Veľkú a Malú studenú dolinu. Zamkovského chata (1475 m n.m.) je na začiatku Malej studenej doliny, v jej závere je Téryho chata (2015 m n.m.). V závere (na hornom konci) Veľkej studenej doliny je Zbojnícka chata (1960 m n.m.). Od Téryho chaty na Zbojnícku chatu ide cez Priečne sedlo v Prostrednom hrebeni náročný a môj najobľúbenejší chodník. Do Priečneho sedla (2352 m n.m.) sa vystupuje po reťaziach. V lete ho pri príležitosti 70. narodenín chcem ešte naposledy zdolať.
V Popradskej kotline sa drží nízka oblačnosť.
Vľavo je odbočka na Zbojnícku chatu, je to dve a pol hodiny chôdze, chaty sú otvorené po celý rok.
Prechádzam cez Veľký studený potok, pokračujem po magistrále k Obrovskému vodopádu na Malom studenom potoku. Oba potoky sa kúsok po prúde vpravo pod Rainerovou útulňou zlievajú do Studeného potoka a vytvárajú Studenovodské vodopády.
Od Obrovského vodopádu som sa vrátil späť k Rainerovej útulni, čas pokročil, nestihol by som vlak domov.
Snehu pri Rainerovej útulni je málo, zatiaľ sa nazbieralo len na Mikuláša (Deda Mráza?). Na tradičný Betlehem nosia Petrasovci sneh z celého okolia do tohto debnenia, kde ho hneď zhutňujú.
Studenovodské vodopády majú v zime málo vody, ale zatiaľ nezamrzli.
To je už lavička cez Studený potok na chodníku do Tatranskej Lomnice.
To je už Dlhý vodopád a nad ním križovatka s chodníkom popri Bílikovej chate na Hrebienok.
