Premiéru v mojej dlhoročnej turistickej kariére mali Sivec, Folkmárska skala, Turniská, Jánošiková bašta, hrebeň Súľovských skál, hrebeň Haligovských skál, Sokolica a celý hrebeň poľských Pienin, Záruby, Čierna hora, Roháčka, Riaba skala a hrady Červený kameň, Likava, Súľov, Čachtický a Liptovský hrad.
Po tradičnom Silvestrovskom výstupe na Sninský kameň som si túru hneď po Novom roku 2015 zopakoval na Trojkráľovom výstupe na Sninský kameň s michalovskými gymnazistami a kolegami z Prvého michalovského KST. Od Silvestra do Troch kráľov nasnežilo a primrzlo, mohli sme sa tešiť z peknej námrazy na stromoch a skalách, nie však z ideálnych silvestrovských výhľadov.

Vo februári som bol na Krivoštianke a Jasenovskom hrade.

V marci som s kolegami vystúpil od priehrady Ružín na nádherný vyhliadkový vrchol Sivec.

V máji sme boli na Folkmárskej skale a zaujímavých skalolezeckých vežiach Turniská, pod ktorými je mohutné skalné okno.



Posledný májový týždeň sme sa stretli všetci štyria súrodenci u brata v Trnave. Boli sme v Mikulčiciach, Kopčanoch, Červenom kameni, na Bradle, v Trenčíne, Súľove, na Devínskom hrade, v múzeu moderného umenia Danubiana v Čunove.
V júni som mal bohatý turistický program. Počas rodinného stretnutia v Kolibe pod skalami priamo pod Súľovským hradom som preliezol Súľovské skály.


Rodinu som odprevadil na Súľovský hrad a sám som išiel po hrebeni smerom na Bradu a Roháč. Na hrebeni som stretol skúseného domáceho turistu, ktorý išiel zo Súľova až domov do Žiliny. Vymenili sme si mailové adresy, že si pošleme fotky. Pár týždňov po spoločnej túre som dostal mail od jeho manželky, že manžel Jozef náhle zomrel.

S pánom Jozefom som absolvoval časť jeho poslednej túry, bol to skvelý človek. Česť jeho pamiatke!

Z hrebeňa Súľovských skál som zišiel po náročnom strmom žltom chodníku cez Obrovskú bránu a Šarkaniu dieru.


Zo Súľova sme išli s manželkou do liptovských Kalamien, kde sme mali zaistené ubytovanie na dve noci. Boli sme si pohovieť v jazierku s termálnou vodou, vzdušnou čiarou cez kopec len dva kilometre vzdialenom od kúpeľov Lúčky.

Jazierko je pol kilometra nad dedinou Kalameny pri chodníku na Liptovský hrad.


Z Kalamien som si stihol odbehnúť aj k Brankovskému vodopádu a na hrad Likava.

Ďalší pekný trojdenný výlet som v júni absolvoval s kolegami z turistického klubu. Bola to kombinovaná vodácko - pešiacka výprava do Pienin. Po ubytovaní v Červenom Kláštore sme sa hneď na poludnie vyviezli do Lesnického sedla a do podvečera sme absolvovali nádhernú túru po hrebeni Haligovských skál do Červeného Kláštora. Tam sme ešte stihli poslednú plť po Dunajci do hraničného prístavu v Lesnici. Na konskom koči sme sa vyviezli z prístavu na parkovisko a minibusom do Lesnického sedla, kde sme napoludnie nechali autá.



Na druhý deň som absolvoval svoju najdlhšiu túru za posledné roky. Z Červeného Kláštora sme prešli po lavičke cez Dunajec do Poľska, vystúpili sme na Tri koruny a po hrebeni cez Sokolicu k poľskému prievozníkovi a po pravom brehu Dunajca až na ubytovňu v Červenom Kláštore. Po večeri nás ešte naši vodáci vytiahli na vodácky country bál.





V júli som bol opäť u brata v Trnave, vlakom som stihol obehať celé okolie. Prvýkrát som navštívil Pezinok, Modru, Skalicu, Smolenický zámok a vystúpil som na Záruby.
V auguste a septembri som si urobil viacero jednodňových výletov vlakom do Tatier, Čiernej hory a Slovenského raja.



1. septembra som sa zúčastnil hromadného výstupu na Vihorlat.

V októbri som spolu s kolegami turistami a michalovskými gymnazistami vystúpil na Riabu skalu v Poloninách.

Cestou späť sme sa zastavili pri vodnej nádrži Starina, ktorá zásobuje vodou polovičku východného Slovenska.

V novembri sme s gymnazistami vystúpili na Čiernu horu a Roháčku severne od Margecian.


V sychravom decembri som sa bol viackrát potešiť slnečným počasím Vysokých Tatier.




Dnes úspešný turistický rok ukončím tradičným Silvestrovským výstupom na Sninský kameň. Prajem všetkým svojim čitateľom veselého Silvestra a všetko najlepšie do nového roku 2016!