Už pri minuloročnej Hámorskej dvadsiatke som vyštartoval z Remetských Hámrov na bicykli 10 minút pred bežcami s tým, že si na nich počkám niekde na odľahlom brehu Morského oka. Na moje prekvapenie prví bežci ma predbehli už pri záverečnom kilometrovom stúpaní z parkoviska Krivec. Uvedomil som si, že starnem a tohto roku som vyštartoval už polhodinu pre bežcami. Urobil som dobre, pretože pri úmornej horúčave som už mal v nohách vyše 8-kilometrové stúpanie z domu do Remetských Hámrov a čakalo ma ďalších necelých 9 kilometrov stúpania na Morské oko. Na 17 kilometroch som zdolal prevýšenie 500 metrov, na bežeckej trati je to 330 metrov. Vďaka dostatočnému predstihu som stihol uzamknúť bicykel o zábradlie hrádze, zaujať polohu na protiľahlom brehu jazera a cestou aj niečo pofotiť.
Prvý bežec popri mne preletel, ani som nestihol stlačiť spúšť, ďalším som už išiel naproti.
Skotúľal som sa dole do Remetských Hámrov a tam som si ešte pozrel dobeh do cieľa posledných 15 zo 78 zúčastnených pretekárov.
Po ceste premávala aj početná skupina z 5000 motorkárov, účastníkov zrazu na Zemplínskej šírave.
