Prvý turistický výstup na Lomnický štít vykonal v roku 1793 anglický cestovateľ Robert Townson z Malej studenej doliny. Barometrickým meraním zistil jeho takmer presnú nadmorskú výšku 2633 m. Od sprístupnenia lanovkou z Tatranskej Lomnice v roku 1940 sa stal Lomnický štít najnavštevovanejším tatranským štítom. Stanica lanovky na Lomnickom štíte je spojená s astronomickým a meteorologickým pracoviskom. Od roku 1956 je v budove na vrchole štítu Observatórium na Lomnickom štíte, dnes patriace Astronomickému ústavu Slovenskej akadémie vied. Od roku 1957 je tu retranslačná televízna stanica a od roku 1965 elektrické vedenie vysokého napätia zo Skalnatej doliny. V roku 1962 zriadili na Lomnickom štíte pracovisko astronómov z laboratória fyziky kozmického žiarenia a koronálnej stanice Astronomického ústavu SAV.
Lomnický štít je najvyššie obývaným miestom na Slovensku. Minimálne obsadenie pracovísk na Lomnickom štíte sú štyri osoby. Od roku 2007 zriadili na Lomnickom štíte apartmán pre verejnosť s možnosťou ubytovať 2 - 4 osoby. Od 13. augusta 2016 pre veľký záujem o nocľah na Lomnickom štíte otvorili aj dvojposteľovú izbu štandard. Mal som tú česť byť jedným z prvých ubytovaných v tejto izbe. Spolu s bratom Milanom, čerstvým šesťdesiatnikom, som k blížiacej sa sedemdesiatke dostal od najbližších zážitkovo-adrenalínový darček. V najteplejšiu noc posledných rokov zo soboty na nedeľu (z 27. na 28. augusta), keď teplota na Lomnickom štíte neklesla pod 11 stupňou Celzia, sme strávili v nadmorskej výške 2634 metrov. Náš adrenalínový víkend pokračoval nedeľným tandemovým zoskokom z výšky 3000 metrov s 1500-metrovým voľným pádom na letisku v Prievidzi.
Keďže lanovka zo Skalnatého plesa na Lomnický štít je vypredaná na niekoľko dní dopredu, pre ubytovaných majú rezervované miesta na poslednú lanovku s odchodom o 17:40 hod zo Skalnatého plesa. Cesta 16 - miestnou kabínkovou lanovkou trvá iba osem a pol minúty, takže o osemnástej hodine sme už boli ubytovaní a vyrazili sme na vyhliadkovú plošinu obdivovať nádherný výhľad na tatranské štíty aj vzdialenejšie okolie.
Po 18. hodine ešte bolo na Kežmarskom štíte zopár horolezcov.
Uprostred horného obrázku je Prostredný hrebeň, oddeľujúci Veľkú a Malú studenú dolinu. Pod nami je Malá studená dolina, za Prostredným hrebeňom je Veľká studená dolina. Zapadajúce slnko vrhá nádherné dlhé tiene z hlavného hrebeňa do Veľkej studenej doliny. Uprostred hornej časti obrázku je Gerlachovský štít, vpravo od neho je poznať charakteristické siluety Vysokej, Kriváňa a Rysov.
Z okna izby sme mali výhľad na severozápad, na Pyšný a Kolový štít. Z pôvodného apartmánu je výhľad na severovýchod, na Kežmarský štít a Belianské Tatry. Na izbe sú k dispozícii ubytovaným 2 ďalekohľady.
Po zotmení sme strávili príjemný večer v kaviarni Dedo pri luxusnej štvorchodovej večeri. Pred polnocou sme pozorovali nádhernú hviezdnu oblohu a z hvezdárskeho teleskopu Saturn. Ráno o pol šiestej som spolu s desiatkou nadšencov a fotografov čakal na východ slnka.
Hore je priblížený pohľad na Gerlach, dole na dvojvrchol Vysokej, Kriváň a trojvrchol Rysov.
Hore je priblížený ranný pohľad na Kežmarský štít, dole v pozadí sú Belianske Tatry, pred nimi je Jahňací štít.
Prvý ranný turista, resp. horolezec vystúpil v kraťasoch na štít od Lomnického sedla už o pol ôsmej. Dole je ranný pohľad do Malej studenej doliny s Téryho chatou.
Na raňajky do Enciánu na Skalnatom plese sme zišli prvou služobnou lanovkou, ktorá o ôsmej hodine vyviezla na Lomničák tri barely úžitkovej vody. Dolu sme sa viezli s lanovkárom len ja s bratom a tromi prázdnymi barelami.
