Na príprave nového náučného chodníka pracovali mladí ľudia z neformálnej skupiny Kožare z malej obce Cabov v okrese Vranov n/Topľou dva a pol roka. Autorom projektu je predseda skupiny Slavomír Pačuta, ktorý za výdatnej pomoci geológov a ďalších ochotných ľudí spracoval sopečnú históriu Slanských vrchov, ale aj Slovenska, Európy a celého sveta do 10 náučných tabúľ. Tabule rozmiestnili na 7,8 km náučného chodníka z obce k okraju kaldery stratovulkánu Strechový vrch. Chodník je značený bielo-zelenou značkou náučného chodníka a spolu s návratovou trasou do dediny a s odbočkami k zaujímavým miestam sme prešli 16 km.
Odborný výklad nám robil pri každej náučnej tabuli geológ Ing. Peter Varga, PhD. Pri druhej tabuli nám vysvetlil, ako fungujú sopky. Zemská kôra nie je celistvá, ale je rozdelená na bloky, ktorým sa hovorí litosferické dosky. Litosferické dosky sa pohybujú k sebe, od seba, alebo pozdĺž seba. Najčastejšie dochádza k sopečnej činnosti na aktívnych okrajoch litosferických dosiek, najmä ak sa dosky podsúvajú pod seba. Názov sopka vznikol na našom území v 19. storočí od slova sypať, jeho synonymom je slovo vulkán, podľa rímskeho boha ohňa a kováčstva. Sopka sa skladá z magmatického krbu v hĺbke 5 - 30 km, sopúcha (kanál medzi magmatickým krbom a kráterom), sopečného krátera, kade sa na povrch dostáva vulkanický materiál a sopečné plyny a napokon zo sopečného kužeľa, čo je vulkanický útvar kužeľovitého tvaru na zemskom povrchu. Stratovulkánmi sa nazývajú vulkány po viacerých erupciach s viacerými vrstvami lávy a sopečných hornín.
Pri úpätí stratovulkánu Strechový vrch sme sa dozvedeli z tabule č.3 a z odborného výkladu podrobnosti o tejto sopke nad obcou Cabov. Nachádza sa v stredovej časti vulkanického oblúka Slanských vrchov. Vulkanická aktivita tu pulzovala v období pred 12,7 - 10,7 milióna rokov. Pôvodný mohutný kužeľ stratovulkánu dosahoval výšku 2000 m. Po skončení vulkanickej činnosti sa strop vyprázdneného magmatického krbu prepadol a vytvoril sa obrovský kráter. Po milióny rokov dochádzalo k zvetrávaniu vulkánu až do dnešnej podoby.
Pri štvrtej tabuli sme sa dozvedeli, že v Slanských vrchoch bolo až 13 sopiek, ktoré boli aktívne pred 14 - 10 miliónmi rokov. Vo vnútri sopiek sa vytvárajú rôzne minerály. Celosvetovým unikátom v lokalite Dubník - Červenica je výskyt drahého opálu, ktorý sa tu ťažil od rímskych čias až do roku 1922. Po objavení opálu v Austrálii, Indonézii a Etiópii sa ťažba nášho opálu stala nerentabilnou.
Pri tabuli s číslom 5 sme sa dozvedeli, že najväčším vulkánom na Slovensku bol stratovulkán Štiavnica s plošným rozsahom 2000 kilometrov štvorcových a s kalderou o priemere 20 km, v ktorej sa teraz nachádza mesto Banská Štiavnica. Stratovulkán Štiavnica bol aktívny pred 15 - 13,5 miliónmi rokov. Druhým najväčším slovenským stratovulkánom je Poľana s rozlohou 420 kilometrov štvorcových. Bol aktívny pred 13,5 - 12 miliónmi rokov.
Šiesta tabuľa sa nachádza na vrchu Mazolín, kde sme si urobili dlhšiu prestávku a spoločnú fotku.
Informačná tabuľa č.6 pojednáva o najväčších európskych vulkánoch. Najväčším aktívnym európskym vulkánom je Etna na Sicílii, rozkladajúci sa na ploche 1250 km štvorcových. Na Liparských ostrovoch, severne od Sicílie sú aktívne 2 sopky, Stromboli a Vulcano. Ďalším aktívnym európskym vulkánom je Geldingadalír na Islande.
Odbočili sme aj k tejto zaujímavej skale.
Pri vyhliadke smerom na východ, na pohorie Vihorlatské vrchy je tabuľa s číslom 7, popisujúca naše najvýchodnejšie sopečné pohorie. Dozvedeli sme sa, že pred 12,4 - 9,4 miliónmi rokov tu bola aktívna reťaz 6 stratovulkánov (Kyjov, Sokolský potok, Vihorlat, Morské oko, Diel a Popriečny).
Tabuľa s číslom 8 znázorňuje silu vulkánov. Najsilnejšia sopečná aktivita je v oblasti ohnivého kruhu, ktorý meria 40 000 km a prechádza 17 krajinami. Nachádza sa tu 75% aktívnych sopiek sveta a 90% zemetrasení. Aktuálne sa v ohňovom kruhu nachádza približne 900 aktívnych sopiek a v minulosti za 35 miliónov rokov tu bolo aktívnych ďalších 350 sopiek. Najväčšie explózie boli v Indonézii, Toba pred 75 000 rokmi, Tambora v roku 1815, Krakatoa v roku 1883. Explózia sopky Toba na ostrove Sumatra vyvrhla 13200 kilometrov kubických vulkanických hornín a vytvorila 84 x 35 kilometrov veľkú kalderu. Pyroklastické prúdy prenikli na podstatnú časť ostrova. Uprostred krátera je 700 metrov hrubá vrstva tufov (hornina zo sopečného popola). Najväčším výbuchom v moderných dejinách bol výbuch mohutného stratovulkánu Tambora na ostrove Sumbara 10.4.1815. Do vzduchu bolo vyvrhnutých 100 km kubických vulkanického materiálu. Sopečný popol stúpol do výšky 43 km a popol sa našiel 1300 km od sopky. Vulkán vybuchol už trikrát predtým, pred rokom 1815 bol vulkán vysoký 4000 m, po výbuchu 2850 metrov. Pri výbuchu zahynulo 70 000 ľudí a nasledujúci rok 1816 nazvali rokom bez leta. Výbuch stratovulkánu Krakatoa v roku 1883 bol najhlučnejším výbuchom, aký ľudstvo zaznamenalo, bolo ho počuť až v Austrálii vo vzdialenosti 3600 m. Vyvrhol 25 km kubických vulkanických hornín, zničil 2/3 ostrova Krakatoa a zahynulo 36 000 ľudí. K najsilnejším vulkánom patrí aj vulkán Yellowstone v rovnomennom národnom parku v USA. Vulkanická aktivita tu prebieha 2,1 milióna rokov, kedy došlo k vytvoreniu explozívnej kaldery. K ďalším erupciam tu došlo pred 1,3 a 0,6 milióna rokov. Do vyprázdnenej magmatickej komory sa prepadlo horstvo dlhé 80 km. Dnešná aktivita vulkánu sa prejavuje najvyššou koncentráciou gejzírov na svete. Pod povrchom sa nachádza obrovská magmatická komora, ktorá hrozí výbuchom nepredstaviteľných rozmerov.
Tabuľa s číslom 9 s názvom Zelená energia informuje o možnostiach využitia geotermálnej energie v tejto oblasti. Od tejto tabule sme si urobili odbočku k Onderkovemu kameňu na Bielom vrchu v nadmorskej výške 719 m, čo bol najvyšší bod túry. Je to veľmi zaujímavá kopa kameňov, zarastených hrubou vrstvou machu a na vrchu tejto kopy je štíhly kameň, pripomínajúci pomník.
Sprevádzal nás aj tento starší geológ z Geologického ústavu SAV, ktorý nám ochotne odpovedal na otázky a doplňoval výklad mladého geológa.
Posledná 10. tabuľa je umiestnená v blízkosti okraja krátera stratovulkánu Strechový vrch v nadmorskej výške 660 metrov. Pred kolapsom vrcholovej časti bola sopka trikrát vyššia. To čo vidíme dnes je výsledkom 13 miliónov rokov dlhej erózie. Zo sopky sa stal bukový les. Na kopčeku uprostred kaldery bol postavený hrad Parustan, ktorý sa už stihol rozpadnúť. Hrad si dal postaviť šľachtic Peter zo Sečoviec koncom 13. storočia. V nepokojných rokoch okolo roku 1310 východoslovenské župy ovládali Omodejovci. Šľachtic Peter sa k ním odmietol pridať a usadil sa na tomto dobre chránenom hrade. Omodejovi synovia vypálili Sečovce, kde mal Peter kúriu.
Zostúpili sme po žltej pasovej značke a neskôr po neznačenom chodníku a po lesnej ceste do obce Cabov, kde nás čakalo pohostenie a kultúrny program. Túru zvládla aj táto mamička s ročným dieťaťom.
Túra za ideálneho počasia trvala vyše 7 hodín, prevetrali sme si pľúca aj hlavu a dozvedeli sme sa veľa zaujímavých poznatkov o sopkách. Veľká vďaka patrí organizátorom za perfektne pripravenú akciu!
Foto: Miroslav Kuba a Ján Serbák, spoločná fotka na vrchu Mazolín je z fb-stránky skupiny Kožare
