Turisti, cykloturisti a ostatní milovníci prírody sa stretli na námestí sv. Anny vo Vinnom a po prezentácii a otvorení podujatia sa rozdelili do skupín s tým, že sa popoludní všetci stretneme na jazere. Na blízkom Vinianskom hrade a na Vinianskom jazere sa chystal bohatý program nielen pre turistov, ale aj pre obyvateľov Vinného (oslava výročia obce), završený večerným zapálením Jánskych ohňov.
Cyklisti sa vydali na cestu po troch zemplínskych hradoch, menej trúfalí turisti na Viniansky hrad, zdatnejší na vrch Kyjov a naša skupinka z 1. michalovského KST na náročnejší okruh po okolitých kopcoch. Najprv sme išli popri kameňolome k Farárskej chyžke na svahoch kopca Dlhý.
O tejto zrubovej chatke som už písal minulý rok. Pôvodne stála na tomto mieste zrubová chatka obľúbeného dlhoročného vinianskeho farára a poľovníka, ktorú mu údajne komunisti zbúrali a pred štyrmi rokmi vďační občania Vinného postavili na pamiatku farára túto Farársku chyžku.
Od Farárskej chyžky sme si to namierili krížom cez les na Pirnagov vrch. Tento vrch je známy z histórie SNP ako miesto pôsobenia partizánskych skupín Kriváň a Jastrib. Zastavili sme sa pri prvej zemljanke, ktorá je po vynovení vhodná aj na núdzový nocľah pre turistov. Je tu pričňa, na ktorú sa zmestí aj 6 ľudí.
Pred vrcholom Pirnagovho vrchu vedie chodník po hranici chráneného územia Kyjovský prales.
Po krátkej zastávke na Pirnagovom vrchu sme pokračovali po hrebeňovom chodníku k druhej zemljanke, ktorá nemá žiadne vnútorné vybavenie.
Pokračovali sme vo výstupe na najvyšší vrch v západnej časti pohoria Vihorlat Kyjov, zastavili sme sa pri skromnej vyhliadke na západnú časť Zemplínskej šíravy.
O chvíľu sme stáli na úzkom skalnatom vrcholovom hrebeni vrchu Kyjov (821 m n.m.). Boli tam už naši kolegovia turisti, ktorí išli priamo z Vinného na Kyjov.
Ešte zápis do vrcholovej knihy, vrcholová fotografia, na ktorú sa pre úzky vrcholový hrebeň všetci spolu nevmestíme a zostupujeme z opačnej (východnej) strany hrebeňa.
Pársto metrov sme sa vrátili po hrebeňovom chodníku na západ, potom sme odbočili na juh po oranžovo bodkovanej značke smerom na kopec Zaňovec, vypínajúci sa východne od Vinianskeho jazera.
Cestou sme natrafili na túto zaujímavú hubu na strome, ktorá je v mladšom vydaní údajne jedlá.
Na chvíľku sme si oddýchli na rúbanisku s čiastočnou vyhliadkou do okolia a pokračovali vo výstupe na Zaňovec.
Kopec v pozadí je Kyjov, ktorý sme pred hodinou opustili.
A to je vyhliadka zo severného svahu Zaňovca smerom na východ. Po priblížení je za severovýchodným cípom Zemplínskej šíravy uprostred obrázku vidieť moju rodnú obec Úbrež.
Z vrcholu Zaňovca je vidieť Vinianske jazero a v pozadí časť Zemplínskej šíravy a po priblížení aj Michalovce.
Zostup zo Zaňovca na Vinianske jazero je veľmi obtiažny. Priamo sa nedá zostupovať kvôli neprechodnej húštine a po svahu vľavo, kade sme zostúpili, je kamenné more zamaskované černičinou. Ešte polhodinový zostup a sme na Vinianskom jazere, odkiaľ má za chvíľu začať spoločný výstup na hrad a kultúrny program na hrade a neskôr pri jazere.
Programu som sa nezúčastnil, čakali ma iné povinnosti, tak som sa rozlúčil s kamarátmi turistami. Neľutoval som, že som prišiel. Počasie nám vyšlo, túra sa vydarila a navyše som vystúpil na tri kopce, na ktorých som ešte nikdy nebol.
