... a 200-ročná moruša biela (obvod kmeňa 317 cm, výška 16 m.) pri miestnom kostole.
V prihraničnej Krčave je to zasa platan javorolistý ...
... a borovica jeffreyová na konci uličky za školou.
Pred ďalšou cestou pre zorientovanie čitateľa pridávam mapu okolia Sobraniec so zakrúžkovaným mojim bydliskom.
Z Vyšného Nemeckého som sa kúsok vrátil a odbočil na sever do koncovej prihraničnej obce so zaujímavým názvom Husák.
Z hlavnej cesty je do obce poriadny stupák, dole obcou je zase problém ubrzdiť.
Husák je štvrtá najmenšia obec okresu, má 168 obyvateľov a zdá sa , že už nepotrebujú ani obchod a krčmu.
Rozhodol som sa prejsť do ďalšej prihraničnej doliny cez les, veď podľa mapy to vyzeralo iba na nejaké dva kilometre. Keďže na konci dediny viedli do lesa až tri cesty, rozhodol som sa ako v rozprávke pre tú zlatú strednú. Vybral som si správne, po krátkom stúpaní úzkym chodníkom cez húštinu nasledoval krásny široký lesný chodník.
Pekne som sa prešiel lesom popri bicykli, veď aj zadok potrebuje zregenerovať. Preto aj najradšej jazdím na svojom ľahučkom starom cestnom bicykli na pologaluskách a po horších úsekoch sa prejdem peši. Som dôchodca, času mám dosť a po júnovej operácii prostaty je sedadlo bicykla limitujúcim prvkom mojich cyklovýletov. Minulý rok som sa stretol na ceste s cyklistom - mojim rovesníkom a ten mi povedal zaujímavú vec. Chodí už 20 rokov takmer každý víkend na vyše stokilometrové cyklotúry s dvomi kamarátmi a každý z nich má iný bicykel. Zistili, že najmenej defektov má on na cestnom bicykli, nasleduje kamarát s krosom a najviac defektov má horský bicykel.
To som už príliš odbočil, vráťme sa do lesa. Na okraji lesa pri obci Koromľa som stretol starší manželský pár, ktorý mi odporučil, že nemám vychádzať z lesa pri ihrisku, ktoré už bolo nadohľad, ale mám pokračovať po lesnej ceste, ktorá ma po pol kilometri vyvedie k hájovni nad obcou a skrátim si tak cestu do koncovej prihraničnej obce Petrovce. A mali pravdu ...
Do Petroviec ide cesta strmo do kopca (fotil som v opačnom smere kvôli slnku).
Uprostred obce od mojej poslednej návštevy pribudli takéto atrakcie.
Okrem novších sú v dedine aj rôzne upravené staré domy.
Pri spiatočnej ceste ma prekvapila pekne upravená hlavná ulica v obci Koromľa.
Toto je už pohľad na obec Porúbka.
Odbočil som ešte do obcí Kolibabovce a Priekopa, prešiel cez Porúbku a Vojnatinu, kde ma zaujal tento vyzdobený konský povoz v strede obce.
Druhá etapa môjho cyklovýletu viedla opäť cez Tibavu, ktorá je akýmsi lievikom - križovatkou pri ceste do prihraničných obcí sobranského okresu. V Tibave som vyfotil kostol zo 14. storočia ...
... a urobil zopár záberov v chránenom parku za kostolom, kde je okrem osobitne chráneného platanu javorolistého veľa ďalších vzácnych starých stromov. Najväčším z nich je jaseň štíhly (obvod kmeňa 464 cm, výška 27 m), potom vrba biela, pagaštany konské a borovice čierne, uprostred parku je jazierko.
Z Tibavy som sa tentokrát vybral na sever do Choňkoviec, ktoré tohto roku oslavujú 600. výročie prvej písomnej zmienky o obci.
V Choňkovciach som z hlavnej cesty Tibava - Ubľa odbočil na východ do koncovej prihraničnej obce Koňuš.
V strede obce sú blízko seba starší gréckokatolícky ...
... a nový pravoslávny chrám.
Prezrel som si aj obec Baškovce s dominantným gréckokatolíckym chrámom ...
... a koncovú podhorskú obec Hlivištia s ich gréckokatolíckym chrámom.
Cestou domov som sa zastavil v chátrajúcich sobranských kúpeľoch, ktorých štyri sírno-jódové pramene boli využívané od 14. storočia. V 19. storočí mali kúpele s vyše 100 kvalitne zariadenými izbami prívlastok „kúpeľná perla horného Uhorska".
Jediným fungujúcim objektom v areáli kúpeľov je tento nový kostolík.
