Naša 90-členná výprava Prvého michalovského klubu slovenských turistov, ale najmä gymnazistov z Gymnázia Pavla Horova, sa vyviezla autobusmi do priesmyku Branisko.
Vydali sme sa po hrebeni smerom na sever na najvyšší vrch Braniska Smrekovicu. Počasie nebolo veľmi vľúdne, bolo zamračené a chvíľami mrholilo.
Sme v najvyššom bode túry, vrchu Smrekovica (1200 m n.m.).
Ešte vrcholová fotografia a pokračujeme v hrebeňovej túre až do Lačnovského sedla, ktoré oddeľuje pohoria Branisko a Bachureň.
Keď sme vyšli na prvú z pekných lúk pod Kravcovou, vyjasnilo sa, dokonca sa ukázalo aj slniečko.
Túra pokračovala lesom a občas aj blatistými úsekmi k sedlu Zákrut.
A opäť sú tu pekné lúky až po sedlo Lačnov.
Schádzame do vymierajúcej dedinky Lačnov so 17 stálymi obyvateľmi.
Ako som sa dozvedel od domorodca, "Pastireň" je názov námestíčka, búda je "požiarna zbrojnica".
Po krátkom oddychu nasleduje posledný úsek túry cez Lačnovský kaňon do obce Lipovce.
Toto je Lačnovský vodopád, tentoraz bohužiaľ bez vody.
Túra skončila v obci Lipovce, známej prameňom minerálnej vody Salvator.
Pre tých, ktorí sa chcú zorientovať v teréne, prikladám mapku. Trasa túry je označená čiernou.
