Obec Jasov leží uprostred peknej prírody na rozhraní Košickej kotliny a Slovenského krasu. Trvalé osídlenie územia Jasova sa datuje od 12. storočia, kedy nastal v tejto oblasti rozvoj baníctva. V druhej polovici 14. storočia sa v obci začalo so stavbou prvých hámrov na spracovanie bohatých ložísk železa, medi a olova z okolitých baní. Podľa informácii sprievodcu, ktorý nás kláštorným komplexom sprevádzal, prvá drevená stavba kláštora bola postavená v 12. storočí v močaristom teréne na drevených pilotoch. Už v roku 1228 začali stavať kamennú budovu, ktorá bola pri tatárskych nájazdoch v roku 1241 vyplienená. V roku 1436 kráľ Žigmund Luxemburský nariadil kláštor prestavať a opevniť.

Súčasný barokový kláštor s Kostolom svätého Jána Krstiteľa je už štvrtou stavbou, postavenou na troskách stredovekej gotickej stavby. Podľa záznamu z 19. storočia, objaveného na zadnej strane hlavného oltára v jasovskom kostole, práce začali položením základného kameňa v roku 1745. Autorom projektu kláštora bol významný rakúsky architekt Franz Anton Pilgram, ktorého preslávila stavba Kostola a kláštora svätej Alžbety v Prešporku.








Kláštornému komplexu dominuje Kostol svätého Jána Krstiteľa, jedna z najkrajších barokových sakrálnych stavieb na Slovensku. Interiérovú výzdobu realizovala trojica významných umelcov, sochár Johann Anton Krauss, štukatér Johann Ignaz Hennevogel a maliar Johann Lucas Kracker.





















Premonštrátsky kláštor bol dôveryhodným miestom, kde sa vyhotovovali a podpisovali dôležité listiny (niečo ako dnešný notársky úrad). Na konci 19. storočia rád premonštrátov v Jasove vlastnil manufaktúru na výrobu kachličiek, výrobu rúr, tehelňu, tlačiarne a parnú pílu. Vlastnili a prenajímali ďalším podnikateľským subjektom hutu na spracovanie rúd a výrobu kovov, rudné bane, kameňolom s ťažbou mramoru, hámor a mlyny. Kláštoru patrila poľnohospodárska pôda o výmere viac ako dvadsaťtisíc hektárov. Začiatkom 20. storočia mali dokonca vlastnú elektráreň.

Pôdorys kláštora je tvaru obdlžníka s centrálne umiestneným kostolom. V predĺžení hlavnej osi kostola sa rozprestiera kláštorná knižnica s 80 000 zväzkami, ktorá je zvonku zvýraznená zdvihnutým výbežkom priečelia. Zaujímavosťou kláštornej budovy je skutočnosť, že má 365 okien ako dní v roku, 12 veľkých komínov ako mesiacov v roku a 4 vchody ako počet ročných období. Súčasťou areálu sa stala baroková záhrada, údajne ide o jedinú záhradu v barokovom štýle na Slovensku, ktorá ostala zachovalá dodnes.





Kláštor patrí Premonštrátskemu radu, teda rímsko-katolíckej cirkvi. V súčasnosti ho obývajú iba traja mnísi. Rozľahlé krídlo, ktoré pred reštitúciou obývali klienti sociálneho ústavu, vyžaduje radikálnu rekonštrukciu.