Na modrom turistickom chodníku Prielomom Hornádu je zabudovaných 7 kovových lávok, 164 stúpadiel, 15 oporných skôb, 85 metrov drevených lávok a v exponovaných skalných stenách je chodník zabezpečený 374 metrami reťazí a 26 metrami lana.
Všetky rokliny Slovenského raja sú jednosmerné (hore roklinou), iba Prielom Hornádu je obojsmerný. Smer priechodu som si vybral podľa dostupnosti verejnou dopravou. Z domu som išiel prvým autobusom po pol piatej k vlaku do Michaloviec. V Spišskej Novej Vsi som počkal na autobus do smižianskeho strediska Čingov a o 9:35 som vyštartoval Prielomom Hornádu do hrabušického strediska Podlesok. Z parkoviska som išiel 10 minút po žltej značke k rázcestníku Čingov centrum. Pokračoval som lesnou cestičkou po modrej značke smer Lesnica ústie.
20 minút po štarte som prešiel prvou kovovou lávkou pri ústi Lesnice do Hornádu a po ďalšej štvrťhodine som bol na lúčke pod Tomášovským výhľadom.
Chodník pokračuje po ústie Bieleho potoka po pravom (južnom) brehu Hornádu. Krátkou lávkou prejdeme cez Biely potok a pokračujeme po dvojitej modro-zelenej značke.
Po piatich minútach sa ocitneme na ďalšom rázcestí (Biely potok). Prejdeme cez lavičku a pokračujeme ďalších 5 minút k rázcestiu Pod Tomášovským výhľadom, odkiaľ už definitívne pokračujeme po modrej až k Hrdlu Hornádu a na Podlesok. V tejto spleti troch križovatiek na desaťminútovom úseku ľudia často blúdia, nevedia sa zorientovať, preto to popisujem tak podrobne.
Lávkou Nad úžinou nás modrý chodník prevedie na pravý breh Hornádu.
A sú tu prvé stúpadlá a istiace reťaze.
Kamenným mostom cez rieku Hornád prechádzame na ľavý (severný) breh rieky do strediska Letanovský mlyn. Je tu zopár chát, reštaurácia a donedávna bola v jeho blízkosti na okraji lesa neslávne známa rovnomenná cigánska osada. Po presťahovaní cca 600 osadníkov do dlhé roky budovanej lokality Strelníky v najodľahlejšom kúte letanovského chotára a zbúraní chatrčí sa tam má vybudovať ďalší vstup do Slovenského raja.
Turistický chodník pokračuje proti toku Hornádu po jeho ľavom brehu.
Lávkou Nad mlynom prechádzame opäť na pravý breh Hornádu.
Reťazovou lávkou Nad zelenou dolinou prechádzame na ľavý breh Hornádu.
Začína ďalšia séria stúpadiel, ukotvených do skalných stien kaňonu.
Lanovou lávkou prejdeme na pravý breh Hornádu k ústiu Kláštorskej rokliny.
Pokračujeme modrou smerom na Hrdlo Hornádu a Podlesok.
Pred sebou máme ďalšiu sériu stúpadiel.
Napriek ideálnemu počasiu som stretol za tri a pol hodiny na chodníku veľmi málo turistov (cca 15), medzi nimi aj dve poľské mníšky.
Prechádzame ďalšou reťazovou lávkou na ľavý breh Hornádu.
Tu začína predposledná séria stúpadiel.
A napokon posledné stúpadlá pod Zelenou horou.
Prišli sme až k vyústeniu Bieleho potoka do Hornádu, na miesto nazývané Hrdlo Hornádu.
Prielom Hornádu tu pre mňa končí, ak idete dolu prúdom rieky z Hrabušíc, alebo Podlesku, tak začína. Do odchodu autobusu z Hrabušíc som mal ešte hodinu času, tak som ešte raz prešiel cez kovovú lávku a po dvadsaťminútovom chodníku do strediska Podlesok.
Na ranči Podlesok sa pripravujú na letnú sezónu. Vymieňajú aj konštrukciu hojdačiek, na ktorých tuším minulý rok došlo k nešťasnej udalosti.
Na pivo som sa zastavil v tomto bufete pri parkovisku. Bol som momentálne jediným zákazníkom, tak sme si s mladým čašníkom pokecali o turistike. Náhle sa ochladilo, začalo fúkať, blížila sa búrka. Mladý čašník sa nezištne ponúkol, že ma zvezie k zastávke autobusu, aby som nezmokol. Aj taká maličkosť poteší, som mu za to vďačný. Dúfal som, že zo stúpadiel nad hladinou Hornádu uvidím vodákov. Od 1. mája 2016 totiž Správa národného parku Slovenský raj povolila splav jedno a dvojmiestnych lodí Prielomom Hornádu v limitovanom počte 70 lodí denne pri hladine Hornádu v Hrabušickom Mýte 70 - 110 cm. Aj keď vody bolo tak akurát, medzi desiatou a trinástou hodinou som nevidel splavovať ani jedu loď. Ako som sa dozvedel, zatiaľ je väčší záujem o splav len cez víkendy.
