Už pri čakaní na autobus sa k nám, na prvý pohľad starým turistom, prihovorila sympatická Pražáčka v stredných rokoch. Požiadala nás o radu, ako prejsť Prielom Hornádu a ako sa z Podlesku vrátiť späť. Ochotne sme jej poradili a prešli sme časť túry v trojici. Rozlúčili sme sa s tým, že sa opäť stretneme na zastávke autobusu na Podlesku o 15:30 hod.

Počas túry som zistil, že s Jankom si veľmi nepodebatujem. Na mojich pár pokusov prihovoriť sa mu nereagoval, iba keď sa na mňa práve pozeral a zreteľne pomaly som mu vetu zopakoval. Vedel som z jeho blogov, že velmi slabo počuje, ale iba pri pive po túre som sa dozvedel, že počas túry si vyberá strojček z ucha.

Janko je vzhľadom na svoj vek a nedávne zranenie vo výbornej kondícii. Po rovinke kráča svižným krokom rýchlosťou, ktorá mi plne vyhovuje. Z kopca Janko chodí ako namydlený blesk. Doposiaľ som sa v tejto turistickej disciplíne považoval za preborníka, málokto ma dole kopcom predbehne. Pri Jankovi som mal čo robiť, aby mi neušiel. Hore kopcom sa už prejavil šesťročný rozdiel veku medzi nami, tam som už musel občas pribrzdiť.



Na Kláštorisku sme sa zastavili len na chvíľku, napili sa vody a pokračovali stále po modrej z Čingova až po žlto značený polhodinový náhradný okruh tiesňavy Kyseľ. Tu je namieste pre neznalých poznamenať, že v pôvodnej rokline Kyseľ vypukol v roku 1976 požiar, ktorý zničil 29 hektárov lesa. Z bezpečnostných dôvodov boli demontované rebríky a verejnosti sprístupnená iba náhradná trasa, vedúca požiarom nezasiahnutou časťou tiesňavy. Vodopády v slede postupu náhradnej trasy sú: Obrovský vodopád, Mostík nad škárou, Karolyniho vodopád. Bohužiaľ, pre dlhodobé sucho, sú vodopády takmer bez vody.

























Pod Mostíkom nad škárou sme stretli manželský pár z Nového mesta nad Váhom, ktorí sa tam navzájom fotili a Janko sa im ponúkol, že ich odfotí spolu. Následne sa oni ponúkli, že odfotia nás, aj keď Janko sa nerád fotí a ja som natom podobne.





Po ukončení náhradného okruhu roklinou Kyseľ sme pokračovali po modrej značke hore roklinou Malý Kyseľ. Táto odnož rokliny Kyseľ spolu s Veľkým Kyseľom a náhradnou trasou sú jediné turisticky prístupné miesta Národnej prírodnej rezervácie Kyseľ vo východnom okraji planiny Glac. V rokline Malý Kyseľ sú v slede postupu Malý vodopád a Machový vodopád.































Po neustálom stúpaní sme došli na križovatku v závere Suchej Belej. Tu sme si prezliekli prepotené tričká a chvíľku oddýchli. Ja som skonzumoval obložený chlebík, ktorý mi zabalila manželka, Janko mi tvrdil, že on ani na celodennej túre nekonzumuje nič, iba pije vodu. Minule som v jeho blogu čítal, že jeho dodávateľom energie je pivo, tak som ho po zbehnutí Glackou cestou na Podlesok na jedno pozval. Utekali sme na autobusovú zastávku, kam dve minúty po nás dorazila aj naša Pražáčka.

Pri druhom pive sme si posedeli pri čakaní na vlak v Spišskej Novej Vsi. Tam sme sa už konečne aj porozprávali. Strávil som s Jankom 8 hodín, ktoré ma utvrdili v presvedčení, že Janko Urda je skvelý človek. Je to nielen aktívny dôchodca s množstvom koníčkov, vynikajúci ostrieľaný turista, ale najmä milovník a propagátor krás Slovenska. Ďakujem Ti Janko, že som s Tebou mohol stráviť deň!