San Maríno sa administratívne člení na 9 obcí, tie v smere od Rimini sú takmer pospájané. V štvrtej obci Borgo Maggiore je prvé záchytné parkovisko, z ktorého vedie 1,5 kilometrová lanovka k pevnosti La Rocca. V meste San Maríno je viacero parkovísk, za každou zátačkou je parkovisko hneď vedľa cesty. Išli sme stále vyššie až na vrchol stúpania, priamo pod hradby historickej časti mesta. Keďže tam nebolo miesto, pokračovali sme po mierne klesajúcej ceste ešte pár desiatok metrov a tam sme šťastne zaparkovali. Je tam parkovací automat a verejné WC zdarma. Aj toto je súčasť hradieb nad "našim" parkoviskom.
Rozhliadli sme sa po meste, pršalo, bola hmla. Pri dobrej viditeľnosti dovidieť na more pri Rimini, my sme nedovideli ani na samotné Rimini. Aká - taká výhliadka bola na opačnú stranu, medzi oblakmi presvecovali pekné zelené kopce východných svahov Apenín.
Dlho sme sa v tomto skalnom meste a štáte nezdržali, po celý čas pršalo, len intenzita dažda sa menila. Nachádzali sme sa v centre mesta, už si ho len prezrieť a vyliezť na pevnosť. Ja som mal schopný skladací dáždnik, sestre Magde štrajkoval, tak sa rozhodla pre kúpu štyroch veľkých.
Takto vystrojení sme vystupovali po schodoch a strmých cestičkách až k pevnosti La Rocca, vytesanej priamo do skaly Monte Titano, keď sa nám z bezprostrednej blízkosti ozvala ohromujúca delová rana, až nám zaľahlo v ušiach. Ohlušujúce delové výstrely sa niekoľkokrát zopakovali, bolo pravé poludnie, zrejme to používajú namiesto zvonov. O pár minút pochodovala oproti nám z pevnosti delostrelecká jednotka, ktorá to mala na svedomí.
Pred vstupom do pevnosti bolo za sklenými dverami ešte mokré a teplé delo, trochu sa z neho parilo. Dážď neustával, tak sme len nazreli do nádvoria pevnosti, do múzea sa nám nechcelo.
Mali sme pred sebou dlhú cestu do Toskánska a po ubytovaní sme si ešte chceli pozrieť Pisu. Pri spiatočnej ceste z hradu na parkovisko prestalo pršať, tak sme ešte nazreli do pár obchodíkov. Ja som objavil, že Fico má v San Maríne reštauráciu a bratia si pokúpili sady sanmarinskych euromincí po 7 eur (sanmarinsku mincu vám nikde nevydajú).
San Maríno sme opúšťali s pocitom, že to nebolo to pravé orechové, že pri peknom počasí by bol zážitok oveľa krajší. Rozhodli sme sa pri ceste do Toskánska opustiť diaľnicu v mestečku Forli a prejsť po ceste 2. triedy cez Apeniny do Florencie. Toto svoje rozhodnutie sme veľmi rýchlo oľutovali už na zamotaných obchádzkach v samotnom Forli. Keď sme sa po polhodine konečne dostali na výpadovku na Florenciu, rozhodli sme sa pokračovať a nevracať sa na diaľnicu. Podľa mapy naša cesta vyzerala na skratku oproti diaľnici, ktorá išla širokým oblúkom cez Bolognu. Cesta bola pomerne úzka, nie najlepšej kvality a plná zatáčok, stúpaní a klesaní. Keď sme sa konečne dostali na západnú stranu Apenín, bolo nám jasné, že sme si cestu predlžili oproti diaľnici o 2 hodiny, išli sme totiž väčšinou 40-50 km za hodinu. Pri výstupe do sedla sme nikde nezastavovali, tak so skúšal urobiť nejaké foto za jazdy, veľmi sa mi však nedarilo. Výhľad z cesty do okolia väčšinou zacláňali stromy, cítil som sa ako na hociktorom prechode slovenských kopcov.
Na vrchole hrebeňa sme si urobili jedinú malú zastávku, o pár minút nás po ceste predbehla skupina peších turistov, ktorú sme pred chvíľou predbehli my. Nechápali sme, odkiaľ kam asi tak vykračujú, keď široko - ďaleko nebola žiadna dedina.
Napokon sme chvíľu blúdili v blízkosti Florencie, chceli sme obísť mesto a dostať sa na diaľnicu smerom na Pisa-nord, v blízkosti ktorej sme mali zabezpečené ubytovanie. Cesty sú pomerne zle značené, nie sú zavčasu výstrahy pre odbočenie, smerové tabule sú osadené až v samotnej križovatke. Napokon sa nám to podarilo a po menšom zaváhaní sme našli aj farmu Tenute di Badia pri mestečku Altopascio, kde sme sa na 3 dni ubytovali. Mali sme objednaný 5-miestny apartmán na prízemí peknej starej kamenno-tehlovej budovy s 2 spálńami, kúpeľňou, a priestrannou halou s kuchynskou linkou, na dvore sme mali pripravený bazén. Majiteľ farmy nás osobne privítal a uviedol do apartmánu.
Po ubytovaní sme sa rozhodli ešte v podvečer navštíviť neďalekú Pisu, ale o tom už nabudúce.
