Sninský kameň je najdostupnejší od severozápadu zo Zemplínskych Hámrov a od juhu z Remetských Hámrov popri Morskom oku. Druhou spomínanou trasou vystupovala aj naša skupina Prvého michalovského klubu slovenských turistov. Z auta sme vystúpili už pred záverečným stúpaním na parkovisko, cesta bola upchatá šmýkajucími sa autami. Počas celého výstupu bola hustá hmla s viditeľnosťou do 100 metrov, nebolo vidieť ani opačný breh Morského oka.
Sninský kameň (1005 m n.m.) právom patrí medzi najkrajšie prírodne útvary v celom pohorí Vihorlat. Predstavuje morfologicky výrazný skalný hrebeň s dvoma vrcholovými plošinami. Jedná sa o zvyšky lávového prúdu, ktorý je budovaný andezitmi s doskovitou odlučnosťou a vypína sa nad okolité bukové lesy takmer kolmými stenami do výšky cca 15 až 20 m. Obe plošiny sú oddelené malým sedielkom s turistickým rázcestníkom.
Výstup na plošiny je po železných rebríkoch, pričom obe plošiny sú miestami široké len 5-15 m, dlhé asi 50-80 m.
Toto je najmladší účastník výstupu.
A sme na vyššom, ale rozlohou menšom kameni (Malý sninský kameň 1005 m n.m.). Za dobrej viditeľnosti je z neho pekný výhľad na Morské oko, teraz však nemáme šancu.
Hmla je taká hustá, že nedovidieť ani na cca 80 metrov vzdialený Veľký sninský kameň. Po zostupe sa presúvame k schodíkom na nižší, ale priestrannejší Veľký sninský kameň (998 m n.m.) s krížom a za lepšej viditeľnosti peknou vyhliadkou na Sninu a Zemplínske Hámre.
Pod schodíkmi musíme chvíľu počkať, hore je nával, nevmestí sa tam naraz viac ako 100 ľudí.
Námraza na stromoch je ako v ruskom filme Mrázik.
Presne o 12. hodine zaznie modlitba farára Mariána, a na záver vinš do nového roku 2012.
Skupinky sa ešte odfotia a môžme zostupovať, výhliadkou do okolia sme sa nepotešili.
Pri zostupe hmla ustúpila, už bolo vidieť aj opačný breh Morského oka.
