Naša skupinka vystupovala po 9. hodine z parkoviska Krivec pod Morským okom. Tohto roku vďaka nedostatku snehu aspoň nebol problém s parkovaním. Po strmom kilometrovom výstupe sme sa na chvíľu zastavili pri zamrznutom Morskom oku.
Po presune po západnom brehu jazera popri kaštieliku sme sa zastavili pri odbočke na žlto značený chodník na Sninský kameň cez Malé morské oko. Týmto dlhším, ale menej strmým chodníkom sa vrátime. Teraz vystúpime kratším strmým modrým chodníkom. Ešte pár stoviek metrov sme išli popri jazere.
Na rázcestí s cyklocestou Pod Tromi tablami sme stretli ďalšieho člena nášho turistického klubu. Bolo nás tu z klubu málo, pretože náš 1. michalovský KST organizuje spolu s Gymnáziom Pavla Horova o pár dní Trojkráľový výstup na Sninský kameň.
Po krátkom strmom výstupe sme sa dostali do sedla Tri tably, kam vedie aj chodník zo severnej strany vihorlatského hrebeňa, zo Zemplínskych Hámrov.
Výstup po hrebeni zo sedla na Sninský kameň je nenáročný, prevýšenie je 180 metrov. Na jednom mieste je z hrebeňového chodníka výhľad na Morské oko.
Sme v sedielku medzi veľkým a malým Sninským kameňom, vedie sem aj strmý chodník zo severu od Sniny. Je tu zároveň aj hranica vojenského obvodu Valaškovce.
Zvítali sme sa tu s hlavným organizátorom podujatia, rímskokatolíckym farárom Mariánom Fencákom. Tradíciu silvestrovských výstupov na Sninský kameň založil tento turistický nadšenec, rodák z Dlhého nad Cirochou v roku 1997. Vystúpil vtedy na Sninský kameň so skupinou svojich farníkov z Veľkých Kapušian. Podujatie nadobudlo masový charakter, keď bol pán farár preložený v roku 1998 do Remetských Hámrov. Odvtedy sa s ním poznám aj ja, poriadal každoročne aj výstupy na Vihorlat a iné turistické akcie. Pred polrokom bol pán farár preložený už na svoju piatu faru do Papína a hneď na svojho prvého Silvestra na novom pôsobisku priviedol so sebou na Sninský kameň 55 farníkov, z ktorých väčšina tu bola prvýkrát.
Na Malý sninský kameň sa vystupuje po úzkom chodníku po vrstevnici strmého svahu zo severu. Aj keď bola teplota vzduchu tesne nad nulou, na zľadovatenom chodníku sa nebezpečne šmýkalo. Schody boli tohto roku v pohode, po minulé roky, keď tu bolo oveľa viac snehu a poriadny mráz aj vietor, bol aj výstup po schodoch náročný.
Sninský kameň (1005 m n.m.) je právom označovaný za najkrajší prírodný útvar v celom pohorí Vihorlat. Predstavuje morfologicky výrazný skalný hrebeň s dvoma vrcholovými plošinami. Jedná sa o zvyšky lávového prúdu, ktorý je budovaný andezitmi s doskovitou odlučnosťou a vypína sa nad okolité bukové lesy takmer kolmými stenami do výšky cca 15 až 20 m.
Sme na vyššom, ale rozlohou menšom kameni (Malý sninský kameň 1005 m n.m.). Oproti vidieť nižší, ale rozlohou väčší Veľký sninský kameň (998 m n.m.)
Z Malého sninského kameňa je vidieť jazero Morské oko a mesto Snina.
Pred dvanástou hodinou sme sa presunuli na Veľký sninský kameň. Vedú naňho železné schody z južnej strany.
Na západnom konci cca 80 m dlhého kameňa je kovový kríž a vyhliadka na Zemplínske Hámre a Sninu.
V pozadí smerom na juhozápad vytrča vrchol Vihorlatu.
Na pravé poludnie organizátor podujatia vyzval prítomných na zloženie čiapok z hlavy, zaznela modlitba a požehnanie prítomných po jednotlivých dedinách. Napokon zaznel pekný vinš a prípitok do Nového roku 2014.
Pán farár zapózoval s bývalými farníkmi z Remetských Hámrov v tričku z terajšieho pôsobiska.
Každoročne sa Silvestra na Sninskom kameni zúčastní aj zopár štvornohých turistov.
Ešte pohľad na mesto Snina a na Malý kameň z opačného konca Veľkého kameňa a išli sme dole.
V sedle Tri tably sme sa rozlúčili s organizátorom podujatia. Podľa jeho odhadu sa tohtoročného 17. ročníka Silvestrovského výstupu na Sninský kameň zúčastnilo 300 milovníkov prírody. Bol to vraj najteplejší Silvester v histórii podujatia.
