Výstup na Sivec sme absolvovali najkratšou výstupovou cestou od priehrady Ružín po zelenej turistickej značke. Do sedla Priehyba sme stúpali rozbahnenou, ale zrána ešte čiastočne zamrznutou lesnou cestou.
V sedle sme sa na pamiatku odfotili a pokračovali vo výstupe po žltej značke na vrcholový hrebienok Sivca.
Hneď pri prvých vápencových skalách hrebeňa sme objavili nádherné rozkvitnuté sivecké poniklece. Sivec je od roku 1954 národnou prírodnou rezerváciou o rozlohe 170 hektárov.
Úzky strmý skalný hrebienok sa tiahne niekoľko desiatok metrov až po nádhernú vyhliadku nad priehradou Ružín.
Zo Sivca je za pekného počasia nádherný výhľad do údolia Hornádu, na okolité kopce Čiernej hory, ale aj susedných pohorí, pri dobrej viditeľnosti vidieť aj vrcholky Vysokých Tatier. Mali sme šťastie na pekné slnečné počasie, ale opar nám znemožnil výhľad na Tatry.
Úžasné výhľady zo Sivca a pekné počasie nás natoľko uchvátili, že sme ich obdivovali možno aj hodinu. Zapísali sme sa do vrcholovej knihy a zišli sme späť do sedla Priehyba.
V sedle Priehyba sme sa rozdelili na dve skupiny. Gymnazisti sa vrátili po zelenej k autobusom k Ružínskej priehrade a my skúsení turisti sme išli tiež po zelenej, ale opačným smerom k sedlu Gaľová.
Zo sedla Gaľová sme sa vydali po modrej značke na juh, do obce Košická Belá.
Po krátkom oddychu na okraji lúky sme stratili modrú značku, pustili sme sa lesnou cestou a napokon sme vyšli na hlavnú cestu pár sto metrov nad obcou Košická Belá.
Doporučujem navštíviť Sivec každému, kto na ňom ešte nebol. Je to nádherný, ľahko dostupný kopec, od Ružína zvládne výstup stredne zdatný turista za dve hodiny. Dá sa pricestovať aj vlakom, zo zastávky Ružín vás dovedie žltá značka cez Sivecké lúky a Priehybu až na vrchol.
Foto: Ján Serbák a Marek Bali
