Skalicou som prechádzal pred štyrmi rokmi, ale príležitosť poriadne si prezrieť toto nádherné kráľovské mesto sa mi naskytla až minulý týždeň. Strávil som celý týždeň u brata v Trnave a tak som si nenechal újsť príležitosť na vlakovýlety do okolia. Aj keď sú v súčasnosti vlaky pre značnú časť obyvateľstva bezplatné, prekvapila ma minimálna vyťaženosť regionálnych vlakov v okolí Trnavy (20 - 30 %). Z Trnavy do Skalice sa dá dostať vlakom, ale trvá to veľmi dlho. Poldruha hodiny čakania v Kútoch na prípoj do Skalice som využil na prehliadku rozťahanej dediny so 4 000 obyvateľmi. Prešiel som 6 kilometrov, no nič hodného vytiahnutia foťáku z vaku som tam nevidel. Skalica však za ten celodenný výlet stála. Videl som architektonické skvosty v podobe 8 kostolov, rotundy z prelomu 12. a 13. storočia, mestských hradieb, slávneho secesného Domu kultúry s unikátnou mozaikou a bohatou farebnou výzdobou, navrhnutého Dušanom Jurkovičom. Dobre udržiavané historické budovy sa tu snúbia s typickým záhoráckym pôvabom. Po takmer trojhodinovej prechádzke mestom som si príjemne posedel v chládku terasy na námestí medzi mestským úradom a kostolom sv. Michala. Servírka mi hneď doniesla krčah chladenej citrónovej vody, za ktorú si neúčtujú nič. Dal som si výborný a lacný obed z menu a takto oddýchnutý a posilnený som sa pobral k vláčiku. Na stanici sa ku mne prihovoril záhoráčtinou vtipný dôchodca - učiteľ, ktorý cestoval vlakom do Trnavy. Takmer vo všetkom sme sa zhodli, cesta nám pri rozhovore rýchlo ubehla. Teraz už bez ďalšieho komentára prikladám výber z 260 fotiek, ktoré som v Skalici nafotil.
