Dominantou skanzenu je gréckokatolícky zrubový kostolík z Matysovej z roku 1833 so vzácnymi ikonami zo 17. storočia. Dodnes sa v ňom pri významných cirkevných sviatkoch konajú bohoslužby východného obradu.
V tomto zmiešanom regióne na rozhraní severného Spiša a Šariša žili vedľa seba Slováci, Nemci, Rusíni, Gorali a Židia. V zrubových obytných domoch je jednoduchý, ale pekný a účelný drevený nábytok. Šikovnosť žien je zachytená na výšivkách, zdobiacich steny izbietok.
V niektorých domčekoch je aj tkáčske náradie, krosná a kolovrátok.
V inom dome je stolárska dielňa.
Pre nevidiacich je pred každým domčekom jeho model, aby si ho vedeli po ohmataní predstaviť.
Okrem obytných domov je v skanzene aj škola.
Je tu aj kováčska vyhňa, v ktorej sa vyrábalo poľnohospodárske náradie a pod prístreškom podkúvali kone a dobytok.
Je tu aj zrubová sýpka na obilie, ...
... včelín ...
... a živé zveratá.
Vodný mlyn bol do skanzenu premiestnený z obce Spišské Hanušovce. Mlynské koleso, ktoré poháňalo celé mlecie zariadenie mlyna, sa do pohybu dostávalo spodným náhonom vody z miestneho potoka.
Po prehliadke skanzenu sme si zašli na obed do grófky Isabely, popoludní si prezrieme hrad a v podvečer sa ubytujeme v Červenom Kláštore. Ale o tom až nabudúce.
