Sninský kameň v inverzii

Zdravotný stav a manželka mi nedovolili zúčastniť sa posledných zimných túr s michalovskými turistami. Potešil som sa aspoň pekným fotkám, ktoré mi poskytol kamarát Miro a dovolil mi podeliť sa o ne aj s ostatnými milovníkmi prírody a zimnej turistiky. Na Sninský kameň vo Vihorlatských vrchoch si v posledný januárovy deň vyšla dvojica - peší turista a lyžiar na bežkách. Kamaráta turistu Mira som požiadal aj o krátky komentár k fotkám.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (2)

Východzím bodom túry bolo parkovisko Krivec pod Morským okom, kam sme sa vyviezli autom. Po neodhrnutej a neposypanej ceste to bol riadny adrenalín, ale zvládli sme to. Výstup z parkoviska sme začali na pravé poludnie za slnečného počasia. Ja som vystupoval klasickou cestou popri Morskom oku cez sedlo Tri table, kamarát na bežkách sa odo mňa pred Morským okom oddelil a išiel cez Jeleniu lúku a okolo Veže. Dobehol ma tesne pod vrcholom Sninského kameňa o 14:30.

Krásne slnečné počasie, občas nárazový vietor. Pohľad do doliny Okny v "šľahačke" nízkej oblačnosti bol v týchto zemepisných šírkach ojedinelý meteorologický jav a bolo sa na čo pozerať. Zafúkané schody na kameň nás tiež potrápili ale poradili sme si.

Na začiatku pobytu na Sninskom kameni bolo vidieť Sninu, no aj tú po čase zahalila nízka oblačnosť. Krásne bolo vidieť na Poloniny a aj smerom k Remetským Hámrom, kde sa oblačnosť prevaľovala cez kopec Roh.

O 15:40 sme začali zostup, ja peši na parkovisko a kamarát na bežkách ponad Čeremošňu. Zlyžoval to až do Remetských Hámrov, kde som ho na aute dobehol.