V minulosti boli Sobrance najviac známe svojimi kúpeľmi. Štyri soľné pramene v katastri vtedajšej Tržnej Tibavy sa spomínajú už v kronike michalovského grófa Sztáraya v roku 1336. V roku 1400 už boli Sobrance chýrnym kúpeľným mestečkom. Nový názov mestečka Sobrance vraj pochádza zo slov zobrať sa, poschádzať sa, lebo sa tu schádzali ľudia z okolia i zďaleka. Dávid Zolnay v roku 1769 uvádza, že liečivý prameň má takú silu, že lieči podagru aj paralýzu. V roku 1830 mali kúpele už 100 izieb a boli veľmi vyhľadávané. Prichádzali sem hostia nielen z Uhorska, ale aj z Ruska, Moldavska a Poľska. V roku 1836 dal nový majiteľ kúpeľov gróf Török postaviť nový kúpeľný dom, hlavný prameň zakryť kupolou a vzájomne ich prepojiť kolonádou. Boli to sezónne letné kúpele s 1200 liečebnými pobytmi ročne. Na pitnú liečbu sa využívali tri pramene, z ktorých sa voda čerpala do litrových fliaš a rozvážala do celého Uhorska. Okrem pitia liečivej vody a kúpeľov sa úspešne využívali aj bahenné zábaly. Začal sa využívať aj štvrtý prameň - očný. Za 1. ČSR majetok kúpeľov prevzala akciová spoločnosť, v tridsiatych rokoch sa tu úspešne liečili rôzne kožné choroby. Za maďarskej okupácie v rokoch 1939 - 1944 bola správcom kúpeľov Maďarská nemocenská poisťovňa. Počas druhej svetovej vojny boli kúpele zničené a v roku 1948 odovzdané do správy ONV v Sobranciach ako kúpele miestneho významu. Do zrušenia prevádzky v roku 2004 kúpele väčšinou slúžili celkom úspešne na rehabilitáciu, od roku 2006 sú budovy bývalých kúpeľov v súkromnom vlastníctve.
Jediným zachovalým objektom kúpeľov je Várádyho vila zo začiatku 20. storočia.
Ruina budovy s prameňom.
Voľne prístupný je tento prameň, vyvedený z kruhovej budovy hadicou von. Je to silne mineralizovaná studená voda so zvýšeným obsahom sírovodíka, čo sa prejavuje zápachom po skazených vajciach. Pitná liečba pomáha pri žlčníkových, žaludočných a črevných ochoreniach.
Toto sú rozostavané ubytovacie kapacity v kúpeľoch zo sklonku socializmu.
V roku 2011 v lesoparku Sobraneckých kúpeľov vybudovali lesný náučný chodník a mesto Sobrance park začalo využívať na rôzne podujatia.
V areáli kúpeľov je aj nová kaplnka so sochou Sv. Františka v jej bezprostrednej blízkosti. Opäť si dovolím citovať blogera Petra Farárika: "Zaujímavou súčasťou kúpeľov v Sobranciach je čudesná, moderná socha Sv.Františka z Assisi. Autor ju poňal svojsky a patróna ekológov a ochrancov prírody obklopil rôznorodými sádrovými zvieratkami od vlka, až po korytnačku. Ich umelecké prevedenie zrejme nesplní náročné kritériá kunsthistorikov, návštevníka so zmyslom pre humor a člena skupiny Virtuálne múzeum gýča istotne zaujme. Málokde som videl tak precízne prevedenie prác, najmä osadenie sošiek na skalný podklad výdatnou porciou kvalitnej malty."
História Sobraniec má okrem kúpeľov ešte jednu zaujímavosť. Žila tu a zomrela grófka Irma Sztáray, dvorná dáma a najvernejšia spoločníčka cisárovnej Sisi, manželky cisára Františka Jozefa. Narodila sa 10. júla 1863 v obci Staré v rodine grófa Viktora Sztáraya a Márie Törökovej. Od roku 1894 do roku 1898 bola pernamentne spoločníčkou na cestách cisárovnej Sisi (Alžbety Bavorskej). 10. septembra 1898 na brehu Ženevského jazera taliansky anarchista pichol cisárovnu tenkým pilníkom do srdca a cisárovna zomrela v náručí Irmy Sztárayovej. Po pohrebe cisárovnej sa Irma vrátila do rodného kraja. Dva roky predtým bol v starianskom kašieli zavraždený strelou cez okno brat Irmy gróf Štefan Sztáray. Do vyšetrovania vraždy zasahovali najvyššie kruhy monarchie, no vraha napriek tomu nevypátrali. Vrah sa k svojmu skutku priznal až na smrteľnej posteli, bol to horár rodiny Sztárayovcov. Pred farárom a niekoľkými svedkami vyhlásil, že zastrelil grófa, pretože mu chodil za ženou. Zo Starého mám manželku a pár mesiacov som tam aj žil, takže viem, že v Starom sa traduje, že gróf Štefan bol veľký sukničkár, vraj využíval aj právo prvej noci. Sztárayovci po vražde grófa Štefana stariansky kaštieľ opustili, presťahovali sa do Sobraniec k rodine matky Márie Törökovej. Do Sobraniec k rodine prišla aj Irma, kde napísala spomienkovú knihu v maďarčine Posledné roky cisárovnej Alžbety. Kniha vyšla v rôznych jazykoch, aj v češtine, len v slovenčine nie. Irma Sztáray zomrela a bola pochovaná v roku 1940 v Sobranciach.
Cisárovná Alžbeta a Irma Sztáray 3.9.1898 vo Švajčiarsku, 7 dní pred atentátom.
Pri výstavbe novej cesty zo Sobraniec na hranicu ZSSR pred cca 35 rokmi exhumovali telesné pozostatky Sztárayovcov a premiestnili ich na miestny cintorín. Viackrát som sa pokúšal nájsť hrob Irmy Sztárayovej, pokúšal sa o to aj bloger Jozef Kamenský http://jozefkamensky.blog.sme.sk/c/303059/Dvorna-dama-cisarovnej-Alzbety-sa-narodila-10-jula-v-obci-Stare.html. Obaja sme boli neúspešní, väčšina Sobrančanov totiž o hrobe nevie. Až minule som natrafil na správcu cintorína, ktorý mi hrob rodiny Sztárayovcov vo východnej časti cintorína ukázal. Bol som prekvapený, vždy som hrob Sztárayovcov hľadal na opačnom konci cintorína so staršími hrobmi a honosnejšími náhrobkami.
Je to rozľahlý rodinný hrob s jednoduchým na hnedo natreným dreveným krížom bez nápisu. Na hrobe sú umiestnné náhrobné kamene Irmy Sztáray a jej matky Márie Török. Irmin otec Viktor zomrel ešte v roku 1879 v Starom.
Náhrobník rodiny Sztáray, peknú sochu z pôvodného šľachtického cintorína, nepremiestnili na cintorín, ale pred nový farský kostol sv. Vavrinca v Sobranciach.
Súčasné Sobrance nadväzujú na históriu poriadaním Sobranských jarmokov. Vznikli totiž ako trhové miesto Tibavkého panstva, aj ich pôvodný názov bol Trhová Tibava. Právo konania výročného aj týždenného trhu dostali majitelia Tibavy od kráľa Žigmunda v roku 1398. Trhy sa konali každú stredu a výročný trh bol každoročne vo Sviatok navštívenia Panny Márie. V súčasnosti sa Sobranský jarmok koná v septembri, v čase vinobrania v známej tibavskej vinohradníckej oblasti. Aj tohto roku si prišli na svoje najmä milovníci tradičného burčiaku. Najviac sa vydaril vinohradníkom burčiak z Orechovej, ochutnal som ho aj ja s priateľmi turistami z Michaloviec. Vpravo za nami je vidieť torzo hlavy jedného z prvých ranných ochutnávačov (do záberu sa dostal náhodou).
Pekným pravidelným októbrovým podujatím v Sobranciach býva Deň svätého Huberta, v posledných rokoch poriadaný v Sobraneckých kúpeľoch. Tu je zopár záberov zo včerajšieho podujatia.
Toto čierne 4-mesačné šteňa je z novošľachteného slovenského plemena tatranský durič.
A napokon ešte zopár záberov z centra Sobraniec, na prvom zábere je Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície.
Dole je dlhé roky chátrajúci hotel Morské oko.
