Presne pred rokom som sa pokúšal o sólotúru cez Sokoliu prť . Z Troch korún som sa však musel pre nepriazeň počasia vrátiť. Do roka a do dňa som spolu s kolegami z Prvého michalovského Klubu slovenských turistov prešiel nielen Sokoliu prť, ale aj spiatočnú cestu po Pieninskej ceste po pravom brehu Dunajca do Červeného Kláštora. Na sobotnú túru sme vyštartovali ôsmi, k piatkovej šestici pešiakov sa pridali aj dve piatkové vodáčky z nášho klubu. Na úvod túry sme sa odfotili na Pieninskej lávke cez Dunajec z Červeného Kláštora do Sromowiec Niźnych.
Na priblíženom pohľade na najvyšší vrchol Troch korún - Okraglicu (982 m n.m.) je vidieť vyhliadkovú plošinu, kde končí prvá časť našej túry.
Prechádzame cez dedinu Sromowce Niźne popri informačnom pavilóne Pienińskego Parku Narodowego, chate Trzy Korony a komerčnom salaši s predajom suvenírov.
Na začiatku tiesňavy Wawóz Szopćanski stojí infopanel s mapou a lavičkou. Tiesňava je iba pol kilometra dlhá so 40 metrov vysokými skalami.
Chodníky sú spevnené a vyspádované, v strmejších častiach sú schodíky so zábradlím. Všimnite si u nás nevídanú starostlivosť o chodníky po celej trase.
Prvú zastávku si doprajeme v sedle Przelecz Szopka, alebo Przelecz Chwala Bogu. Zo všetkých strán sa tu zbiehajú chodníky, lemované lavičkami. Takto upravené križovatky chodníkov sú v Poľsku bežné. Prišli sme po žltej značke, pokračovať budeme po modrej. Tu začína Sokola Perć, pôjdeme cez Trzy korony (982 m), Czertezik (772 m), Sokolicu (747 m) až po poľského prievozníka cez Dunajec.
Sme pokope všetci ôsmi, môžme pokračovať v túre.
Rázcestník Trzy Korony ešte neznamená dosiahnutý vrchol. Kupujeme si lístky na vyhliadkovú galériu na vrchu Okraglica (5 zlotých, resp. 1,40 eur, dôchodcovia polovicu), vstupné nám v tento deň platí aj na Sokolicu. Našťastie tu nie je zatiaľ veľa ľudí. Úzky koridor nás po mnohých schodoch a plošinách zavedie na najvyšší bod Troch korún.
Som hore na vrcholovej galérii a môžem sa tešiť z pekných výhľadov na Prielom Dunajca, Červený Kláštor, okolité i vzdialené kopce, tie však len v slabom opare. Využívam situáciu, že galériu pre 15 ľudí práve opustila skupina Čechov, takže som sa tam na chvíľu ocitol takmer sám. V rýchlom slede fotím okolie zľava doprava.
Následne si overujem farbu kláštora (pod kláštorom je vodácky kemp) a robím aj ďalšie detailné zábery.
Hore sme už všetci, môžme si urobiť spoločné vrcholové foto.
Zvlášť vyfotím nášho nováčika Slávku, ktorá po včerajšom splave dnes prišla vylepšiť vekový priemer nám pešiakom. Spolu s ďalšou včerajšou vodáčkou Olinkou sa rozhodli v túre s nami nepokračovať a vrátiť sa do Červeného Kláštora.
Po krátkom zastavení v oddychovej zóne Troch korún pokračujeme v túre cez Sokoliu prť v pôvodnej včerajšej šestici.
Parádne upravené chodníky pokračujú aj pri zostupe o 160 výškových metrov z Troch korún na križovatku Polana Kosarzyska.
Chodník vedie vedľa zrúcanin Pieninského hradu, vedľa ktorého je kaplnka na počesť dcéry uhorského kráľa Bélu IV., fundátorky kláštora Klarisiek v Novom Sonči.
Okrem lesov prechádzame aj cez pekné lúky, tie vzácnejšie sú chránené zábradlím.
Po oddychovom úseku lúk, lesov a troch rázcestníkov prichádzame do náročnejšieho skalnatého terénu Pieniniek.
Sme na vyhliadkovom vrchole Czertez, vidieť už z neho Sokolicu.
Sme na vyhliadkovom vrchole Czertezik (772 m), ktorý je o 25 metrov vyšší, ako Sokolica, ale nie je z neho taký pekný výhľad.
Sokolicu je vidieť na dolnom obrázku uprostred.
Po dlhom zostupe sme opäť vystúpili na kopec. Tentoraz je to už známa Sokolica, označovaná za najkrajší vyhliadkový vrchol Pienin. Je tu aj najfotografovanejšia borovica v Poľsku, vytrčajúca nad 307-metrovou skalnou stenou.
Ešte sa všetci šiesti spoločne vyfotíme a môžme zostupovať k Dunajcu.
Z lúčky na chodníku je vidieť kúpele Szczawnica.
Pri Dunajci nás vítali kačice a o 10 minút aj poľský prievozník Piotr II.
Po pive a kávičke sme sa vydali na 8-kilometrovú púť po Pieninskej ceste po brehu Dunajca až na ubytovňu na konci Červeného Kláštora. Nakoniec ešte pár pohľadov na Sokolicu z Pieninskej cesty.
