Smer túry som volil podľa autobusových spojov, ktorých chodí do stredísk Slovenského raja minimum. Použil som tie isté spoje, ako pred týždňom s Jankom Urdom, pri prechode rokliny Malý Kyseľ. Medzi príchodom na Čingov a odchodom z Podlesku som mal 6 hodín času. Zaujímavosťou tejto trasy je, že prechádza 9 úsekmi značkovaných turistických chodníkov. Od autobusu z Čingova kúsok po žltej, potom modrou po ústie Bieleho potoka, zelenou po ústie Sokolej rokliny, žltou po záver Sokolej rokliny, zelenou po Biskupské chyžky, žltou po Glac-Malá Poľana, modrou po záver Suchej Belej, žltou po križovatku Pod Vtáčim hrbom a napokon červenou na Podlesok. Prikladám mapku časti Slovenského raja, smer túry som označil červenými šípkami.

V doline Tomášovská Belá vedú cez Biely potok takéto lavičky a mostíky:



Dve skupiny turistov som predbiehal na modrej, ani jedna sa nechystala na Sokoliu roklinu. Na zelenej som pri ústi Kyseľa dobehol trojčlennú skupinku z Nitry, s ktorou som postupoval až po záver Sokolej rokliny. Potešilo ma, že nebudem fotiť pri vodopádoch prázdne rebríky.





Ako poznamenal Janko Urda vo svojom blogu, tento kríž s tabuľkou dokazuje, že Bielym potokom sa voľakedy splavovalo drevo.

A tu je už vstup do Sokolej doliny, kde sme dobehli ďalšiu trojicu turistov. Sokolia dolina bola turisticky objavená ako jedna z posledných v roku 1910. V roku 1912 zaznamenali prvý zimný prechod doliny a v roku 1913 ju prvýkrát vyznačkovali.





Pred nami je prvý z troch vodopádov, Skalný vodopád, takmer bez vody.







Nasleduje strmý výstup k Závojovému vodopádu.






Pod Závojovým vodopádom sme dobehli skupinu českých turistov, ktorá nám dala na rebríkoch prednosť, nech si to vyskúšame prví.

Závojový vodopád je 5-stupňový s celkovou výškou 75 metrov, napájaný vodou Sokolieho potoka. Koncom tohtoročného suchého leta je tej vody bohužiaľ veľmi málo. Súčasná zabezpečená výstupová cesta úsekom Závojového vodopádu bola postavená v rokoch 1979-81. Pozostáva z 8 železných rebríkov, 2 prechodových lavičiek ponad vodopád, stúpačiek a reťazí.


























V hornej časti rokliny je Vyšný vodopád.







Po strmom výstupe hornou časťou doliny prídeme na križovatku Sokolia dolina-záver. Od vstupu do doliny sme prekonali výškový rozdiel 430 metrov.


Tu som sa rozlúčil so spolupútnikmi z Nitry a pokračoval som podľa smerovky po zelenej značke vpravo na križovatku Biskupské chyžky.

Na Biskupské chyžky som však netrafil. Prišiel som na rozľahlú lúku bez smerovníka a turistickej značky. Zorientoval som sa podľa mapy a vydal som sa lesnou cestou severozápadne k Malej Poľane. Po 20 minútach som bol na modrom chodníku z Glacu, 100 metrov nad rázcestníkom Glac, Malá Poľana. Doma som po preštudovaní podrobnej mapy zistil, že tá rozľahlá lúka bola zrejme Veľká Poľana.



Na tomto kmeni som si chvíľku posedel a poobzeral som si zaujímavý strom oproti mne, ktorý odfotil aj Janko Urda.


Na modro značkovanom chodníku už bolo ako na korze. Zišiel som na križovatku Suchá Belá (vrch). Tam, pri požičovni bicyklov po 5 eur a kolobežiek po 7 eur za zjazd na Podlesok, som skonzumoval manželkine chlebíky a pokračoval v zostupe.


Zišiel som s časovou rezervou po žltej a červenej na Podlesok. Do odchodu autobusu do Spišskej Novej Vsi zostávala polhodina, tak som si ešte namiesto piva dal v reštaurácii výbornú cesnakovú polievku s hlivami. Pivko som si vypil pri čakaní na meškajúci vlak.
