Roklina Suchá Belá je prechodná iba jedným smerom, z autokempingu Podlesok hore potokom Suchá Belá.
Pomocou drevených lávok prechádzame po oboch brehoch potoka až pod roklinu Misových vodopádov.
Tu sa začína exponovaný výstup po sústave rebríkov, Misové vodopády sú vysoké 29,5 m.
Nad Misovými vodopádmi prejdeme cez najužšie miesto túry, tzv. Roklinu, miestami širokú iba 1 meter a stenami vysokými až 150 m.
Rebríkom sa vyšplháme cez nízke skalné okienko popri 12,5 m vysokom Okienkovom vodopáde. Rebrík končí cca 2 metre pod 1 meter vysokým okienkom, do ktorého sa dostaneme po šikmej mokrej skale pomocou reťaze. Cez nízke okienko majú problém preliezť odvážlivci s malými deťmi na pleciach.
Rozšírenou roklinou prejdeme ku Korytovému vodopádu, vysokému 8,5 m.
Pokračujeme vo výstupe popri Bočnom vodopáde cez Kaskády. Na poslednom úseku sa voda v riečisku stráca.
Ideme okolo studničky až na križovatku Suchá Belá - vrch na okraji planiny Glac. Z planiny Glac zostupujeme asi polhodinku Glackou cestou po žltej značke na križovatku Pod vtáčim hrbom.
Z križovatky môžme pokračovať doľava na Podlesok, alebo odbočiť doprava na Kláštorisko. Na Kláštorisko sa dostaneme za ďalšiu polhodinku, môžme si tu obzrieť symbolický cintorín obetí Slovenského raja a zakonzervované zrúcaniny rozľahlého kláštora kartuziánov zo 14. storočia.
Na Podlesku sme sa po krásnej túre občerstvili v peknej reštaurácii s perfektným detským ihriskom.
Okrem hojdačiek, ktoré unesú aj dospelých, bola pre deti najväčšou atrakciou lanovka - šmýkačka na sedačke po lane, z ktorej sme deti nemohli dostať.
Rozlúčkový autobusový zájazd zorganizoval pre občanov našej obce náš obľúbený farár otec Vlado, ktorému by som sa aj touto cestou chcel poďakovať, že počas svojho krátkeho pôsobenia v Úbreži oživil našu ospalú obec.
Foto: Drahoš Zajíček a Ján Serbák
