V Súľovských skalách som sa zastavil pred tromi rokmi. Pre nedostatok času som si vtedy pozrel len najkrajšie zoskupenie skál, nazývaných Organ a neďalekú Gotickú bránu. Súľovský hrad som nestihol, preto som si zaumienil, že sa do Súľovských skál ešte musím vrátiť. Vyšlo mi to až teraz po troch rokoch, keď brat Milan zorganizoval v Súľove rodinné stretnutie. Na víkend sme mali zabezpečenú novú "Kolibu pod skalami" na nádhernom mieste na lúke priamo pod Súľovským hradom. My východniari sme prišli do Súľova prví, tesne pred poludním. Od majiteľa koliby sme sa dozvedeli, že sme úplne prví ubytovaní v tomto novom zariadení. V auguste 2013 otvorili reštauráciu, 4 štvorposteľové apartmány v podkroví zariadili až teraz.
Z balkóna sme mali výhľad na vrchy Brada (816 m n.m.) a Roháč (803 m n.m.), smerom na východ zase na pasúce sa ovečky.
Nezdržiaval som sa vybaľovaním batožiny, to som nechal na manželku. Obul som si vibramy, zobral foťák a vyrazil po vykosenom chodníku priamo na lúku pod hradom. Bol som tam za polhodinu.
Za ďalšiu štvrťhodinu stúpania po rebríkoch som bol na Súľovskom hrade v nadmorskej výške 660 m. Hradný areál pozostával z dvoch maličkých hradov medzi skalami. Dolný hrad tvorila viacpodlažná obranná bašta s rozmermi 10 x 5 metrov. Zachovali sa z nej kamenné múry prízemia so štyrmi oknami.
Horný hrad je vzdialený od dolného 25 metrov a je o 14 metrov vyššie. Vstupovalo sa doňho cez malý otvor pre jednu osobu po strmých schodíkoch, vysekaných v skale, teraz sa vystupuje po železnom rebríku.
Najvyšším bodom na hornom hrade je táto skala, je z nej nádherný výhľad do okolia.
Na priblíženom zábere dole je vidieť Kolibu pod skalami a vykosený chodník cez lúku priamo k lúke pod hradom. Koliba je 500 metrov nad dedinou, za potokom je poľnohospodárske družstvo s chovom oviec.
Na hrade som sa zdržal vyše hodiny. Keď som sa nasýtil pohľadov na okolie, rozhodol som sa zostúpiť a ušetriť si sily na sobotňajšiu túru, o ktorej napíšem v ďalšom blogu.
