Prvý michalovský klub slovenských turistov si preto na sobotu naplánoval okružnú túru na jednom z mála kopcov v okolí Margecian, na ktorom ešte väčšina z nás nebola. Išli sme vlakom z Michaloviec o 5:51 hod. a o 8. hodine sme už vystupovali v Margecanoch.
Za rannej hmly sme vyrazili smerom k novej lávke pre peších cez priehradu Ružín vedľa železničného mosta.
Okruh viedol po zelenej značke po často strmom zvlnenom teréne smerom na juhovýchod cez 3 vyhliadky na meandre Hornádu a po najkrajšej tretej vyhliadke sa stáčal na juh na nevýrazný najvyšší bod okruhu kopec Šľuchta.
Sme na kopci Šľuchta (781 m n.m.), ktorý nie je ani označený, je tam len triangulačný bod. Jediný nápis Šľuchta sme našli na smerovke na strome pri zostupe na opačnú stranu kopca.
Okružný chodník sa stáča na západ k obci Jaklovce, kde sme zostúpili z lesa na lúku a po lúke smerom na sever sme sa dostali k novej lavičke cez priehradu Ružín, kde sme okruh začínali.
Po ukončení túry sme sa zašli pozrieť na gurmánsky festival Margecanske fajnoty. Po zakúpení vstupeniek nás prekvapilo obrovské množstvo ľudí. Na dvoch podiach vystupovali rôzne hudobné a folklórne skupiny, pri množstve stánkov s gurmánskymi pochúťkami stáli rady zákazníkov a miesta pri stoloch boli všetky obsadené. Nakupovať za eurá sa nedalo, bolo nutné zameniť si ich za "fajnoše". Pred ich zámenou som sa išiel prejsť pomedzi stánky, zistiť aké fajnotky si kúpim, aké sú ceny a koľko fajnošov potrebujem. Kým som sa predrel cez davy návštevníkov a zbadal tie rady pred stánkami, zistil som, že ani nie som hladný, len smädný, K pivu sa taktiež nedalo ľahko dopracovať, tak som areál gurmánskeho festivalu opustil a sadol som si na pivo v poloprázdnej staničnej krčme. Keďže vlak mi išiel až o trištvrtehodinu, po občerstvení som sa ešte vrátil do areálu urobiť zopár fotiek. Po návrate na stanicu som zistil, že na vlak do Košíc čaká na peróne takmer dvesto ľudí, sotva sme sa do vlaku pomestili.
Foto: Ján Serbák, Miloslav Tokár a Miroslav Kuba
