Aj keď som starý turista a žijem od Vetrovej skaly vzdušnou čiarou sotva 18 km, ako individuálny turista som nikdy nenabral odvahu motať sa po prísne stráženej hranici. Ako novopečený organizovaný turista (od 1.1.2011) som využil prvú túru v pohraničnom pásme, organizovanú turistami zo Strážskeho, ku ktorej sa pripojila aj skupinka nášho Prvého michalovského KST.
30-členná skupina turistov odstavila autá na lesnej asfaltovej ceste nad obcou Beňatina. Keďže u nás na krajnom východe včera ráno ešte do desiatej hodiny pršalo, prvú hodinu túry sme absolvovali v pláštenkách. Zvolili sme preto pohodlnú výstupovú trasu po asfaltovej lesnej ceste, čo najbližšie k hraničnému hrebeňu. Asfaltovú cestu sme opustili až na tomto vyhliadkovom mieste. Na pohľade severozápadným smerom je vidieť hrebeň Vihorlatu, vrchol v pozadí vľavo je Vihorlat (1076 m n.m.).
Na hraničný hrebeň sme vystúpili najprv zvažnicou, potom nízkym porastom, za necelú polhodinu.
Hranica vedie cca 10 metrov širokým priesekom lesa po hrebeni Popriečneho medzi hraničnými priechodmi Ubľa a Vyšné Nemecké. Cestička vedie po našej strane hranice.
Na hranicu sme vystúpili medzi vrchmi Holica (984 m n.m.) a Vetrová skala (1025 m n.m.), presnejšia medzi bezmennými kótami 962 a 936 m n.m., pre lepšiu predstavu prikladám mapku. Po hranici sme sa vydali smerom na juhozápad k Vetrovej skale. Na väčšine máp, aj na tejto, je nesprávne označený najvyší kopec podcelku Popriečneho, ako Popriečny. Správne je Vetrová skala (1025 m n.m.), vrch Popriečny sa nachádza cca 1,5 km juhozápadne, na mapke je označený ako kóta 995 m n.m.
Tu je už Vetrová skala, skalnatý najvyšší bod sa nachádza pár metrov od hraničnej čiary, na našej strane hranice.
Ukrajinci si postavili tesne pri hraničnej čiare oproti Vetrovej skale nový drevený kríž.
Zistili sme, že Vetrová skala ma svoj názov oprávnene, obedňajšiu prestávku sme si preto urobili v závetrí. Po posilnení sme pokračovali po hranici smerom na juhozápad na vrch Popriečny (995 m n.m.), kde sme sa na chvíľu zastavili.
Tu je už vrch Popriečny (995 m n.m.).
Väčšina turistov radšej putuje po okružných trasách, ako by sa mala vracať po vlastných stopách. Ani my na krajnom východe nie sme výnimkou, preto sme sa rozhodli opustiť hraničnú čiaru a krížom cez les sa vydať na vrch Starý Koňuš. Po hranici sme prešli cca 3 km.
Naši vodcovia, vybavení podrobnou lesnou mapou, nás napokon doviedli na lesnú cestu Vetrová skala - Starý Koňuš.
V týchto miestach už začína rozsiahly kopec Starý Koňuš s peknými lesnými lúkami a brezovými lesíkmi. Odpočinuli sme si pod prístreškom, aj vedľa neho a podojedali, čo zostalo v batohoch.
Vydali sme sa opäť krížom najprv cez pekný brezový les, neskôr po zle schodnom a mokrom teréne k odstaveným autám.
Napokon sme si ešte zašli k obľúbenému tyrkysovému jazierku so "skamenelinou ryby vrhajúcou sa z útesu". Len škoda, že bol včera chladný deň, podľa pôvodných plánov sme sa mali na záver túry vykúpať. No čo už, nemôžme mať všetko, túra to aj tak bola veľmi pekná.
