Zrúcaniny Turnianského hradu stoja na vrchole výrazného kopca s pravidelným kúžeľovitým tvarom. Od vlakovej zástavky trvá výstup cez dedinu pomedzi vinice na hrad asi trištvrte hodiny. Po dlhom čase som mal na prvom úseku svojho turistického výletu spoločnosť. Z vlaku v Turni nad Bodvou vystúpila spolu so mnou turistická dvojica s cieľom pozrieť si hrad.
Pán sa zaujíma o hrady a tak som sa od neho počas výstupu dozvedel, že na výstupovej ceste sú v skalnom podloží vyjazdené stopy po vozoch, čo som si samozrejme odfotil.
Prezreli sme si zrúcaniny hradu aj výhliadku do okolia.
Dvojica sa rozhodla, že pôjde so mnou ďalej po modrej značke. Po zostupe do sedla na rázcestie pod hradom sme v trojici vystupovali po strmom skalnatom chodníku smerom na Zadielsku planinu. Po polhodine výstupu moji súputníci usúdili, že nestačia môjmu tempu, tak sme sa rozlúčili.
Zastavil som sa až na planine. Musím pochváliť značkárov, celý chodník je veľmi dobre značený.
Na dvoch miestach je odbočka vľavo na výhliadku do hĺbin Zadielskej tiesňavy.
Chodník sa zatáča vpravo a po polhodine širokým oblúkom vľavo prechádza lúčnou časťou Zadielskej planiny.
Posledný polhodinový úsek po modrej značke strmo klesá lesnou cestou až k potoku Blatnica, ktorého vody vytvorili Zádielskú tiesňavu. Za touto lavičkou končí modrá značka, pokračujeme vľavo po červeno značenej asfaltovej cestičke dolu tiesňavou.
Hneď pri prvých strmých vysokých skalách som natrafil na skalolezcov.
V Zadielskej tesňave ma viac ako skaly zaujalo zaujímavé zelené sfarbenie machu na skalách a stromoch. Sfarbenie vytváralo prudké poludňajšie slnko, prenikajúce pomedzi skaly a koruny stromov. Schválne som fotky vôbec neupravoval.
Zaujala ma aj spenená voda v Blatnickom potoku.
Musela tu byť riadna povodeň, asfaltová cesta je miestami úplne zničená.
Toto je zrejme najužšie miesto Zadielskej tiesňavy.
A to je už záchytné parkovisko nad obcou Zadiel. Od vláčiku v Turni nad Bodvou mi celá túra trvala 4 a štvrť hodiny. Čakali ma ešte 3 km k vlakovej zástavke Dvorníky, mal som však vyše hodinovú časovú rezervu, tak som si pohovel v chládku pri bufete. Výlet stál zato, doma pri Sobranciach som bol o siedmej večer.
