Podarilo sa mi zabezpečiť lacný nocľah v turistickej ubytovni v Tepličke nad Váhom, tak som prerušil stredajšiu únavnú cestu vlakom z Bratislavy do Michaloviec. Včera ráno som sa prepravil prvým autobusom do Štefanovej a desať minút po siedmej hodine som vyštartoval do Medziholia. Výškový rozdiel 560 metrov sa mi podarilo prekonať za 70 minút. Tu som už vytiahol z vaku fotoaparát, veď z Medziholia je jeden z najkrajších pohľadov na Veľký Rozsutec (1610 m n.m.).

Zaznamenal som aj pohľady z Medziholia na okolité kopce.



Dlho som sa v sedle Medziholie nezdržiaval, aby som poludňajšie tropické horúčavy trávil v príjemnom chládku Tesnej rizne a Horných dier, pri osviežujúcich vodopádoch. A teraz Vás už pozývam na virtuálny výstup na Veľký Rozsutec. Ako ste videli na prvom zábere Veľkého Rozsutca, chodník z Medziholia prechádza pásmom lesa. A tu je už pohľad z lesnej lúčky na hrebeň Malej Fatry (v popredí Stoh).

Spätný pohľad na Medziholie, biely vyšľapaný bod dole na lúke je križovatka turistických chodníkov.

Pokračujeme nad pásmom lesa po kosodrevine, pohľad na rozpoltenú skalu, ...

... a opäť pohľad na hrebeň Malej Fatry (vpravo Veľký Kriváň).

A tu sú už pohľady v smere výstupu.



Pred záverečným výstupom ma dobehli tieto dve turistky, prvé živé bytosti, ktoré som od Štefanovej stretol.


A tu sme prvýkrát zahliadli vrcholový kríž.

Ešte záverečné reťaze, ...

... rázcestník s päťminutovou odbočkou na vrchol, ...

... a sme na vrchole Veľkého Rozsutca. Je niečo pred pol desiatou.


Rozhliadli sme sa po okolí.






Poprosil som dámy o vrcholovú fotografiu s pozadím hrebeňa Malej Fatry, ktorý som prešiel pred mesiacom z Veľkého Kriváňa do Medziholia.

Rozlúčil som sa a vydal na zostupovú trasu do sedla Medzirozsutce. Pri zostupe k rázcestníku som stretol ďalšieho turistu, ktorý dochádzal na vrchol.

A tu sú už pohľady z hodinovej zostupovej trasy na Medzirozsutce.



Tu je už pohľad na Zázrivú, ...

... a na Malý Rozsutec.


Z lesa vychádzame do sedla Medzirozsutce ...

... s pekným výhľadom na Malý Rozsutec.

Tu som sa pozrel na hodinky, pričom som zistil, že časovo by som zvládol odbehnúť aj na Malý Rozsutec (aby som sa dostal k autobusu zo Štefanovej o 13:20 hod.). Pod Malým Rozsutcom som si to ale rozmyslel, pretože začínalo byť poriadne horúco a už som mal pri sebe len necelú pollitrovku vody.

Zdravý rozum opäť zvíťazil, vrátil som sa na Medzirozsutce a cestou k Horným dieram som si naplnil fľaše vodou z prameňa pri chodníku. Toto je pohľad na Malý Rozsutec od prameňa.

Cestu dolu Tesnou rizňou a Hornými dierami popíšem v ďalšom blogu.