Do uplynulého týždňa bol Veľký Sokol jedinou zo 7 roklín, resp. tiesňav Slovenského raja, ktorú som nemal prejdenú. Vzhľadom na svoj vek (70+) som si uvedomil, že je najvyšší čas sa s touto turistickou výzvou popasovať. Keďže sa mi nepodarilo zabezpečiť na túru spoločníka, rozhodol som sa v stredu ráno ísť sám. Podobne, ako pred týždňom na Piecky, aj teraz som využil prázdninový autobusový spoj od vlaku z Vydrníka do hrabušickej osady Píla. Autobusom došlo na Pílu len zopár ľudí, preto ma potešilo, že jedna dvojica išla smerom k hájovni Sokol spolu so mnou. Po polhodinovej prechádzke dolinou Veľkého bieleho potoka sme došli k rázcestníku pri hájovni.
Veľký Sokol, spolu s turisticky neprístupným Malým Sokolom, tvoria Národnú prírodnú rezerváciu Sokol s najvyšším, piatym stupňom ochrany. Prvý prechod Veľkým Sokolom bol uskutočnený v auguste 1898 skupinou prof. Martina Rotha. Už o mesiac neskôr, skupinka doplnená o umeleckého fotografa, prešla touto roklinou ešte raz. Vznikli tak vôbec prvé fotografie z tiesňav Slovenského raja. Turisticky bol Veľký Sokol sprístupnený po namontovaní kovových rebríkov pri vodopádoch v roku 1954.
Po charakteristickom preskakovaní potoka z jednej strany na druhú po kameňoch, stromoch a lavičkách, začína zaujímavejšia časť rokliny. Pri zúženine Kamenné vráta začína naozajstná roklina, toto je vstupná brána do Veľkého Sokola. Skalné steny sa zužujú a vytvárajú impozantnú roklinu s výškou skalných stien až do 300 metrov. Za Kamennými vrátami sa cez Malé kaskády dostaneme k prvému vodopádu, nazvanému Malý vodopád.
Po výstupe kovovým rebríkom sa dostaneme na lavičku nad Malým vodopádom, nasleduje pohľad z lavičky smerom dole.
Tu je už Veľký vodopád, za ktorým nasledujú Veľké kaskády. Je zaujímavé, že Veľký vodopád má výšku iba sedem metrom, kým predchádzajúci Malý vodopád osem a pol metra. Kritériom pri označení nebola výška, ale väčšie množstvo pretečenej vody.
Za Veľkými kaskádami sa dolina rozširuje a pokračuje riečišťom do jej záverečného zúženia, Rothovej rokliny.
V týchto miestach začína najkrajšia časť túry, romantická Rothova roklina. Dostala názov na počesť jej objaviteľa, je v nej osadená aj pamätná tabuľka. Od kalamity v roku 2004 je úzka roklina zavalená množstvom popadaných stromov. Tu sa mi stala veľká nepríjemnosť, vybili sa mi vo fotoaparáte už aj náhradné baterky, ktoré som nasadil polhodinu predtým. Zotrval som v nádhernej Rothovej rokline takmer polhodinu, obdivoval som tú nádheru a zúfalo sa pokúšal ešte dvakrát vymeniť vybité baterky, dúfajúc, že sa aspoň na chvíľu spamätajú a urobím aspoň 2 - 3 zábery. Nestalo sa tak. Počkal som si na skupinku za mnou, staršieho pána s vnukom a vnučkou v tínedžerskom veku, ktorí taktiež fotili. Poprosil som ich, aby mi poslali zopár záberov z tej nádhery, ktoré mali byť čerešničkou na torte v tomto blogu. Keďže som sa sľúbených fotiek doposiaľ nedočkal, čerešnička na torte nebude. Dokonca ani na internete som nenašiel z Rothovej rokliny také fotografie, ktoré by sprostredkovali tú nádheru, akú pocítite, keď prechádzate úzkou romantickou roklinou po kmeňoch stromov a nad hlavou máte nekonečne vysoké skaly. Doporučujem preto milovníkom prírody, nech si ten pocit idú zažiť osobne, stojí to za tú námahu!
Dodatok 13.8.2012 o 12:30 hod.: Po prečítaní tohto blogu mi poslal zopár svojich fotiek kolega turista Pavol Nemčovský.
