Na Slovensku je 40 chránených vtáčich území, ktoré zaberajú štvrtinu jeho rozlohy. Chránené vtáčie územie Senianske rybníky je jednou z najvýznamnejších ornitologických lokalít v strednej Európe. Ornitológovia tu zaznamenali 280 vtáčich druhov, z toho 120 tu hniezdiacich. Pri pravidelnom mesačnom sčítaní napočítali ornitológovia na Senianskych rybníkoch 19. marca 20 000 jedincov vodného vtáctva. Po husiach bieločelých tu bolo najviac žeriavov popolavých. Ich počet kulminuje v týchto dňoch, 27. marca na lúkach pri Iňačovciach nocovalo podľa odhadu ornitológa Mateja Repela až 10 000 žeriavov. Ráno sa rozletia za potravou do širokého okolia a za súmraku sa vracajú.
Chránené vtáčie územie Senianske rybníky má rozlohu 2668 ha. Okrem lúk a mokradí zahrňa v sebe komplex 28 chovných rybníkov o výmere 1440 ha, najväčší rybník s plochou 213 ha bol vyhlásený za Národnú prírodnú rezerváciu. Areál samotných rybníkov je strážený, náučný chodník vedie mimo rybníkov a je voľne prístupný z obcí Iňačovce, Senné, Blatná Polianka a Blatné Remety.
Od vstupu do areálu rybníkov pri obci Iňačovce sme sa presunuli po náučnom chodníku k drevenej pozorovacej veži. Celý náučný chodník má 10 km, 12 zastávok s informačnými tabuľami a 3 pozorovacie veže, za suchého počasia je zvládnuteľný aj na horských bicykloch.
Asi hodinu sme vyčkávali na prílet prvých žeriavov popolavých.
Hore na veži je miesto pre 12 ľudí, dostal som sa tam aj ja.
Prvé málopočetné kŕdle žeriavov sa objavili na obzore po 18. hodine.
Zosadali na lúku, vzdialenú od pozorovacej veže vyše 400 metrov.
Počasie sa náhle zhoršilo, začal fúkať silný studený vietor a začalo aj pršať. Rodinky s deťmi, no po nich aj ďalší účastníci exkurzie sa dali na ústup. Keďže sa zhoršovala aj viditeľnosť a žeriavy pristávali na vzdialenej lúke, dal som sa na ústup aj ja. So svojim foťáčikom som nemal šancu za súmraku niečo schopné nafotiť, tisícové kŕdle žeriavov som preto nevidel.
Keď som si dnes ráno išiel nastrihať bahniatka, zistil som, že stovky žeriavov sa vykrmujú na ozimnej pšenici v našom úbrežskom chotári, čo je vzdušnou čiarou od senianskych rybníkov 12-15 km.
Prišiel som si ich pofotiť popoludní, keď sa už ukázalo aj slniečko. Žeriavy sú plaché, fotil som z cesty zo vzdielenosti 500-700 metrov, v pozadí obrázkov je Popriečny vrch na ukrajinskej hranici.
A napokon pohľad na našu obec s Vihorlatom v pozadí. V noci trochu nasnežilo, Vihorlat hneď obelel.
