Novovzniknutá slovenská dedinka dostala honosný názov Slovenské Nové Mesto. Po Mníchovskej dohode v roku 1938, keď značná časť južného Slovenska pripadla Maďarsku, sa Nové mesto pod Šiatrom opäť zjednotilo. Po 2. svetovej vojne sa maďarsko - slovenská hranica vrátila na potok Roňava a obec Slovenské Nové mesto vznikla druhýkrát. Dnes je to dedina s 1100 obyvateľmi a vďaka "Schengenu" prakticky predmestie maďarského mesta Sátoraljaújhely. Oddeľuje ich tento potôčik s hraničným mostom.
Po dlhšej turistickej prestávke kvôli zdravotným problémom som si naordinoval nenáročný vlakovýlet do Slovenského Nového Mesta s prechádzkou po Sátoraljaújhely a výstupom na kopec Vysoký vrch (Magas-hegy) s rozhľadňou na vrchole. Hneď za hraničným mostom je červená turistická značka, ktorá vás spoľahlivo prevedie mestom až na kopec so športovo-adrenalínovým strediskom.
Červená značka vás zavedie kilometer dlhou Rákociho ulicou do centra mesta, kde sa zatáča doprava.
Po vyše kilometrovom pochode po Kazynczyho ulici vás červená značka zavedie do uličky vľavo medzi vínne pivničky.
Poľná cesta mierne stúpa popri deravých plotoch viníc a záhradiek, v ktorých šteká množstvo psov. Jeden stredne veľký pes vybehol cez dieru v plote a so zúrivým brechotom ma prenasledoval pár desiatok metrov. Keď sa poľná cesta zmenila pod lesom na rozbahnený chodník, definitívne som sa rozhodol, že tade moja spiatočná cesta nepovedie.
Ešte spiatočný pohľad na okraj mesta a začína prudšie stúpanie na Vysoký vrch (513,5 m n.m.).
Značenie je perfektné, už je vidieť budovy športovo-adrenalínového parku Zemplén Kalandpark.
Na Vysoký vrch vedie po severovýchodnom úbočí visutá sedačková lanovka. Stredisko adrenalínových športov je v dvoch tretinách kopca, dá sa tam prísť aj autom. Majú tam najdlhšiu bobovú dráhu v strednej Európe, lyžiarsku zjazdovku a rôzne atrakcie.
Na vrchu kopca je rozhľadňa s pekným výhľadom na mesto a na Zemplínske vrchy (historický názov Tokajské vrchy).
Najviac adrenalínovou atrakciou je spúšťanie sa v popruhoch po 1100 metrov dlhom lane z Vysokého vrchu na o 130 metrov nižší kopec s kalváriou, ktoré teraz nebolo v prevádzke.
Od Kalandparku som zišiel po dlhej a kľukatej cestičke pomedzi vinice, záhradky a popri kalvárii.
Do odchodu vlaku som ešte prešiel pár kilometrov po mestečku Sátoraljaújhely, ktoré je vzhľadom na počet obyvateľov (15 000) pomerne rozložité.
