Takýmto miestom je juhozápadný okraj Slovenského raja medzi Telgartom a Dobšinou. Sú tu najvyššie kopce Slovenského raja a jediné miesto v raji, na ktorom som ešte nebol, preto ma pozvánka od nášho Prvého michalovského Klubu slovenských turistov na Ondrejisko - Borovniak veľmi potešila. Prišlo nás z Michaloviec 19 na štyroch autách. Zaparkovali sme v sedle Besník medzi Telgartom a Pustým poľom, neďaleko prameňa Hrona. Kráčali sme po Európskej diaľkovej turistickej trase E 8, ktorá v súčasnosti vychádza z Írska na pobreží Atlantického oceánu. Pokračuje územím Británie kde končí v Liverpoole. Následne vstupuje v holandskom Rotterdame na Európsky kontinent. Potom prechádza územím Nemecka a Rakúska a hraničným priechodom Hainburg – Bratislava/Petržalka vchádza na územie Slovenska, kde je známa ako Štefánikova magistrála a Cesta hrdinov SNP.
Prvá časť túry vedie okolo rozsiahlych lúk s pasúcim sa dobytkom a miernym stúpaním. Za chrbtom sme mali majestátnu Kráľovu hoľu, no za tým najlepším výhľadom sa oplatí vystúpiť až na samotný vrchol. Po kilometrovom miernom stúpaní sme prechádzali okolo prvého prístrešku s pekným krížom pri ceste.
Cesta pokračovala miernym klesaním až po Čuntavu po okraji lesa, potom miernym stúpaním po lesnom chodníku cez les a lesné lúky až k odbočke na Borovniak.
Tu sme odbočili z Cesty hrdinov SNP na strmý výstupový chodník na vyhliadkový vrch Borovniak, ktorý je značený červenými trojuholníkmi. Trochu sme sa zapotili a za 20 minút sme boli na vyhliadkovom vrchu s dvomi lavičkami a treťou o pár metrov nižšie.
Z vyhliadkového vrchu Borovniak sú pekné výhľady najmä na Kráľovu horu a Slovenský raj.
Vrch Borovniak sa nachádza na rozsiahlejšom masíve zvanom Ondrejisko. Nadmorská výška, aj pomenovanie týchto kopcov sa v rôznych článkoch aj mapách líšia, boli sme preto zvedaví na označenie na turistických rázcestníkoch na vrchole. Prístupový chodník je značený len na vyhliadkový vrch Ondrejisko - Borovniak, nadmorská výška je 1268 m. Po výdatnom odpočinku sme sa preto vydali za pomoci GPS hľadať najvyšší bod masívu Ondrejisko, na ktorý značený chodník nevedie. Podľa podrobných máp je vzdušná vzdialenosť týchto dvoch vrcholov cca 500 m. Keďže priamo na Ondrejisko by sme po strmých svahoch a hustom lese prešli asi ťažko, vrátili sme sa po značenom chodníku na lúku a tam sme skúsili vystúpiť úzkou odbočkou lúky na Ondrejisko, čo sa nám na druhý pokus podarilo. Keďže tam nevedie značkovaný chodník, nenachádza sa na kopci ani rázcestník, najvyšší bod Slovenského raja Ondrejisko (1271 m n.m.) je označený červenou farbou na strome.
Vrátili sme sa na Cestu hrdinov SNP a pokračovali smerom na východ až po odbočku k vyhliadkovému kopcu Strmá prť (1119 m n.m.). Odbočka je na peknej lúke s prístreškom a nádhernými bodliakmi.
Na Strmú prť vedie krátka, iba 10 minutová odbočka, je tam lavička s vyhliadkou.
Pri zostupe si na Čuntave niektorí z nás dopriali osviežujúci bahenný kúpeľ na nohy.
Na poslednom zábere je pohľad na Borovniak pri zostupe. Výlet sa vydaril, v príjemnom horskom prostredí sme strávili celý deň. Turistov sme stretali minimum, za celý deň iba dve skupinky. Túra je nenáročná, jediným negatívom bolo množstvo "nášľapných mín" na chodníku a horských lúkach, vyprodukovaných kravami.
Foto: Miroslav Kuba, Miloslav Tokár a Ján Serbák
