Po bezproblémovom prechode schengenskej hranice v Užhorode sme si to namierili cez Mukačevo a Svaljavu pod najvyšší vrch Bukovskej poloniny Pikuj (1408 m n.m), na pomedzí Zakarpatskej a Ľvovskej oblasti Ukrajiny. Za nádherného počasia sme na pravé poludnie vyrazili z obce Bilasovica cez lúky a les na poloninu, celoplošne posiatu zrelými brusnicami a čučoriedkami.
Turistický chodník z Bilasovice na Pikuj má prevýšenie 800 metrov a vedie popri prameni rieky Latorica, ktorá preteká aj východným Slovenskom. Autobusový zájazd do ukrajinských Karpát zorganizoval člen nášho Prvého michalovského Klubu slovenských turistov a predseda regionálnej rady KST Michalovce Ivan Ballo. Polovica zo 42 účastníkov zájazdu bola z nášho regiónu Zemplín, druhá polovica z celého Slovenska, najmä z Liptova, Oravy, Turca a Novohradu, prišla aj skupinka turistov z Čiech.
Pod vrchom Pikuj sú strmé úbočia s množstvom rulových skaliek, prerastených hustými porastami čučoriedok a brusníc.
Na vrchole je bleskami ošľahaný a pestro počmáraný betónový stĺp a kríž.
Po návrate do Bilasovice sme prešli celou dedinou k autobusu, zaparkovanému pri hlavnej ceste.
V podvečer nás čakala dvojhodinová cesta do Koločavy, známej z knihy Ivana Olbrachta Nikola Šuhaj lúpežník. Docestovali sme už potme, najprv sme sa výdatne navečerali, potom ubytovali v penzióne Četnická stanice. Ráno o siedmej nás čakali raňajky a pred ôsmou presun do Sineviru, na najkrajšiu a najdlšiu túru hrebeňom poloniny Piškoňa späť do Koločavy. Ale o tom už nabudúce.
