Pozvánke od Prvého michalovského KST a Gymnázia Pavla Horova v Michalovciach na výstup na Skalisko som sa veľmi potešil. Je to totiž jeden z kopcov, na ktorom som ešte nebol. Pred 2 rokmi sme v podobnej zostave vystúpili na najvyšší vrchol Volovských vrchov - Zlatý stôl. Vtedy sme absolvovali výstup zo severu z Hnilickej doliny, na Skalisko je to bližšie z juhu od Rožňavy. Vystupovali sme po zelenej turistickej značke z obce Čučma, ležiacej 5 km severne od Rožňavy. Z Michaloviec prišlo 2 autobusmi vyše 20 dospelých turistov, zvyšné miesta doplnili gymnazisti.
Takmer celá trasa výstupu s prevýšením takmer 1000 metrov vedie peknou lesnou cestou. Po dlhodobom suchu sme sa brodili v šuchotavom suchom lísti bukovo - dubového lesa.
Po dvoch hodinách stúpania sme došli k chate Volovec, kde sme si oddýchli pred záverečným strmým polhodinovým výstupom na vrchol Skaliska. Volovec je v týchto končinách veľmi frekventované pomenovanie. Je to názov rozsiahleho hôľnatého vrchu, ktorému dominuje desať metrov vysoké zoskupenie skál s názvom Skalisko. 700 metrov severozápadne od Skaliska (1293 m n.m.) je vrchol Volovec (1284 m n.m.). Spolu tvoria dvojvrchol Skalisko - Volovec. Ďalší vrchol Volovec (1213 m n.m.) sa nachádza 800 metrov severozápadne od sedla Volovec (1155 n.m.).
Po krátkom oddychu sme vystúpili strmým chodníkom k vrcholovému bralu Skalisko. Po vystúpení z lesa do pásma kosodreviny nás nemilo prekvapila zatiahnutá obloha.
Turistický smerovník je pod vrcholovým bralom. Skaliskom prechádza diaľková turistická trasa Cesta hrdinov SNP z Devína na Duklu, ktorá je súčasťou medzinárodnej turistickej trasy E 8.
Za dobrých poveternostných podmienok je Skalisko vrcholom s veľmi dobrým kruhovým výhľadom. V bližšom okolí je vidieť Stolické vrchy, Revúcku vrchovinu, planiny Slovenského krasu, Kojšovskú hoľu, Spišský hrad, pohorie Čergov, Slanské vrchy aj Zempléni-hegysék v Maďarsku. Za ideálnych podmienok je okrem Vysokých a Nízkych Tatier vidieť až na Ukrajinu a do Maďarska. Zdržali sme sa na vrchole takmer hodinu, dúfajúc, že sa viditeľnosť zlepší. Dočkali sme sa iba čiastočnej vyhliadky smerom na juhozápad.
O zábavu sa nám postaral cap, ktorý za nami vyliezol od chaty až na vrcholové bralo a pri zostupe s nami išiel až k autobusu. Zdesenie vyvolal u šoféra autobusu, keď nastúpil zadnými dverami dnu.
Na záver ešte jedna zaujímavosť. Počas 2. svetovej vojny bolo Skalisko najvyšším vrchom Maďarska. Nazývali ho Baračka, odvodené z maďarského Barát kö, čo v preklade znamená Priateľský kameň.
