Pri plánovaní spoločných turistických akcií Prvého michalovského KST a Gymnázia Pavla Horova sa väčšinou každoročne opakujú osvedčené turistické trasy. Tentoraz sme si za cieľ túry zvolili pomerne málo známy vrch, na ktorom ešte nikto z účastníkov turistického zájazdu nebol. Cez Zlatý stôl prechádza modrá turistická značka od obcí Švedlár a Stará Voda v Hnileckej doline, tiahnúca sa až do Rožňavy. Za miesto štartu a cieľa túry sme si zvolili obec Stará Voda. Dva autobusy, plné gymnazistov a turistov, sme odstavili uprostred obce.
Po počiatočnom strmom výstupe po dobre značenom chodníku sme sa dostali na pohodlnú lesnú cestu s miernym stúpaním. Po dosiahnutí nadmorskej výšky cca 1000 metrov sme sa ocitli v pásme so súvislou snehovou pokrývkou.
Cca 150 výškových metrov pod vrcholom sme stratili vyše hodiny času hľadaním modrej turistickej značky. Chodník sa rozchádzal, preskúmali sme obe možnosti ďalšieho postupu a značky nikde. Vzhľadom na značne zdevastovaný stromový porast polomom a zrejme aj ťažbou, určite padlo za obeť aj zopár stromov so značkami. Svoju úlohu zohrala aj snehová pokrývka, pretože časť značiek bola aj na skalách priamo na chodníku. Jedna cestička končila pod nebezpečne strmým svahom, ktorý naši skúsení turisti preskúmali a skonštatovali, že tadeto je cesta na hrebeň s časťou neskúsených gymnazistov príliš riskantná. Preskúmali sme aj pokračovanie cesty, ktorá však neustále klesala. Podľa starej turistickej zásady "ak stratíš turistickú značku, vráť sa k poslednej", sme sa k nej niekoľkokrát vrátili. Pokračovanie značkovaného chodníka sme však nevedeli nájsť. Napokon sa nám podarilo objaviť jednu značku na strome na strmom svahu pod hrebeňom. Za pomoci hustého porastu kríkov a konárov stromčekov sa nám s námahou podarilo vyšplhať šmykľavým strmým svahom na hrebeň pohoria.
Odkryli sa nám pohľady na východ, dovtedy sme mali výhľad len na západ.
Po vyše kilometri hrebeňovým chodníkom sme konečne došli na nevýrazný vrchol Zlatého stola. Názov stôl zrejme pochádza z charakteru vrcholu, ktorý nemá žiaden výčnelok, je to rozľahlá vrcholová plošina. Podľa povesti obedoval na Zlatom stole kráľ Matej Korvín pri svojich potulkách krajom.
V lesnatej časti rozľahlej vrcholovej plošiny, takmer ukrytý medzi stromami, je typický geodetický bod - železobetonový pilier, ktorý bol postavený ako bod trigonomickej siete I. radu za 1. ČSR.
Na vrcholovej plošine je množstvo porastu čučoriedok, nejaké polozmrazené čučoriedky sa tam ešte nachádzajú.
Väčšia časť vrcholovej plošiny zaberajú pahýle suchých stromov. Zostup z hrebeňa na lesnú cestu bol ešte náročnejší ako výstup. Všetci sme to prežili v zdraví, do Michaloviec sme sa vrátili už za tmy. Výlet však stál za tu námahu, užili sme si prvého snehu a videli sme ďalší zaujímavý kúsok slovenskej prírody.
