Do Jasnej v závere Demänovskej doliny sa mi podarilo docestovať o štvrť na dvanásť. V pokladni nad Vrbickým plesom som si zakúpil obojsmerný lístok na lanovku pre dôchodcov za 15 eur (celý stojí 18 eur). Novým systémom lanoviek s dvomi prestupmi som sa prepravil na Chopok od zakupenia lístka (lepšie povedané zálohovanej elektronickej karty) za 50 minút. Visutou štvorsedačkovou lanovkou som sa vyviezol z Bielej púte na Koliesko v dĺžke 822 metrov s prevýšením 100 metrov. Lanovka premáva v polhodinových intervaloch od 8:30 do 17:00 hod, takže som si musel počkať 10 minút do pol dvanástej na jej spustenie. Táto lanovka, v prevádzke od decembra 2007, má plnú kapacitu 2397 osôb za hodinu.
Pár metrov nad hornou stanicou sedačkovej lanovky je dolná stanica pozemnej lanovky - šikmého výťahu Twinliner. Táto moderná lanovka s kapacitou 324 osôb za hodinu je úzkym článkom lanovkového systému. Na krátkom úseku Koliesko - Priehyba totiž pendľuje po koľajnici hore-dole iba jedna kabína pre 50 osôb. Šikmú vzdialenosť 346 m s prevýšením 124 m síce prekoná za 4 minúty, s výstupmi a nástupmi však jeden cyklus trvá 10 minút, takže na prestupnej stanici Koliesko sa počas špičky môže nahromadiť pekná kôpka ľudí. Predpokladám, že v prípade návalu si rozumnejší turisti namiesto dlhého čakania radšej vyšľapú tento úsek peši.
Z prestupnej stanice Priehyba premáva na Chopok najmodernejšia kabínková lanovka na Slovensku Funitel, uvedená do prevádzky v decembri 2012. Má 22 kabín pre 24 osôb, čo umožňuje prepraviť až 2480 osôb za hodinu. Kabínky sú upevnené na 2 lanách a majú 2 pohony, takže Funitel môže premávať aj pri rýchlosti vetra 120 km/hod. Vzdialenosť 2130 metrov s prevýšením 655 metrov prekoná lanovka Funitel za 7 minút.
Na hornej stanici Funitelu je stále stavenisko, buduje sa tam panoramatická reštaurácia so slnečnou strešnou terasou a horná stanica kabínkovej lanovky z južnej strany Kosodrevina - Chopok.
Keďže mi na túru zostalo len štyri a pol hodiny času, hneď som sa vydal popod Kamennú chatu smerom na Ďumbier. Krátky výstup na vrchol Chopku, ktorý pripomína kopu naukladaných skál, som si nechal nakoniec.
Červene značený turistický chodník po hrebeni Nízkych Tatier je súčasťou turistickej magistrály - Cesty hrdinov SNP z Devína na Duklu a miestami je aj patrične vydláždený, ako sa na magistrálu patrí.
Chodník obchádza sprava vrch Konské (1874 m n. m.), v pozadí sa už črtá Ďumbier.
Po Demänovské sedlo (1756 m n.m.) chodník od Chopku väčšinou klesá. Na Ďumbier je už len stúpanie, treba vystúpiť o 287 výškových metrov.
Pohľad dozadu na Chopok.
Tu je už Krúpovo sedlo (1925 m n.m.), kde je 20-minútová odbočka z magistrály na vrchol Ďumbiera.
Ďumbier, najvyšší kopec Nízkych Tatier, 2043 m n.m. Všimol som si, že Národná prírodná rezervácia Ďumbier, vyhlásená v roku 1973, má rovnakú rozlohu 2043 ha.
Na Ďumbieri tróni ohnutý kovový dvojkríž ...
... a zvetraný betonový stĺp.
Pohľad do okolia, najprv na západ (v pozadí je Chopok), ...
... na sever, ...
... na východ, ...
... na juhozápad ...
... a na severovýchod (v pozadí v opare sú Vysoké Tatry).
Kedysi viedla magistrála priamo cez Ďumbier k Chate M.R.Štefánika. Z dôvodu devastácie vegetačného krytu skracovaním serpentín bol chodník medzi Ďumbierom a chatou uzatvorený. K chate sa teraz dostanete len okľukou cez Krúpovo sedlo.
Pri návrate na Chopok som stretol tohto osamelého nosiča batožiny.
V okolí chodníka som si všimol zaujímavé skalné útvary.
Po návrate ku Kamennej chate som mal ešte polhodinovú časovú rezervu, tak som ešte na záver túry vystúpil na vrchol Chopku.
Chopok (2024 m n.m.), druhý najvyšší vrchol Nízkych Tatier, je označený len tabuľkou.
Posledný pohľad na Chopok v popredí a Ďumbier v pozadí a utekám na lanovku.
Počasie bolo ukážkové, bezvetrie, polooblačno, teplota vzduchu na hrebeni 12-15 stupňov Celzia. Výlet sa vydaril, všetky spoje som stihol, doma som bol pred polnocou.
