Pohorie Branisko je najvýchodnejším jadrovým pohorím Fatransko - tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Tatier. Tiahne sa severojužným smerom v dlĺžke 20 km, jeho šírka je 3 - 7 km. Najvyšším vrchom pohoria Branisko je Smrekovica (1200 m n.m.), nachádzajúca sa severne od známeho diaľničného tunela na trase Poprad - Prešov.

Východiskovým bodom túry bol starý cestný prechod pohorím Branisko pred otvorením nášho doposiaľ najdlhšieho tunela, využívaný aj teraz pri jeho údržbe. Sedlo Branisko je nazývané aj Chválabohu, zrejme podľa povzdychu po prekonaní stúpania po serpentínach, aj nápisu na kaplnke.

Podľa povesti na tomto mieste kedysi stála krčma a ako to už býva, krčmár sa nepohodol s čertom, lebo chcel viac než mu patrilo. A tak sa rohatý nazlostil, dupol kopytom a krčma sa aj s krčmárom prepadla pod zem. Na jej mieste ostala diera v zemi. Krčma bola v sedle Chválabohu na Branisku len do začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia, ale jej budova dodnes stojí.

Ale aj diera z povesti neďaleko krčmy existuje. Potok Veľká Svinka, prameniaci pod najvyšším bodom Braniska Smrekovicou, tečie neďaleko nej a tesne pred ňou sa rozdvojuje – časť vody vteká do Diablovej diery, aby na druhej strane hrebeňa na spišskej strane vytiekla z výveru ako potok Bystrík, časť tečie ďalej korytom na stranu Šariša ako Veľká Svinka. V Kojaticiach sa steká s Malou Svinkou, s tou, čo v roku 1998 spláchla časť najväčšej slovenskej cigánskej osady v Jarovniciach aj s 50 obyvateľmi. S kamarátom sme sa zašli pozrieť na vstup Veľkej Svinky do Diablovej diery.

O polhodinu neskôr sme našli aj prameň Veľkej Svinky.

Postupovali sme po modrej turistickej značke, vedúcej lesnou cestou, miestami poznačenou výraznou erozívnou činnosťou vody.

Pri odbočke na skratku na vrchol Smrekovice, značenú modrými trojuholníkmi, sme stretli prvú skupinu turistov - účastnikov stretnutia vo Vyšnom Slavkove.

Markovou skratkou sme strmo vystúpili na Smrekovicu.




Bolo pravé poludnie a na Smrekovici práve prebiehal krst nových publikácii z vydavateľstva DAJAMA Najkrajšie pešie prechody a Najkrajšie cyklovrcholy.





















Do Vyšného Slavkova sme zostupovali po žltej značke. Po pár stovkách metrov je pekná vyhliadka na cieľovú obec. V popredí je Vyšný a za ním Nižný Slavkov.






Na vyhliadke Zelená skala priaznivci geocachingu našli medzi skalami kešku.














Na námestíčku vyhrávala muzika, fungovali stánky s občerstvením, stretali sa starí známi, predávali sa čerstvo pokrstené publikácie a rozdávali účastnícke listy a publikácie Regionálny sprievodca Turistické okruhy na hornej Toryse. Na 51. ročníku stretnutia čitateľov časopisu Krásy Slovenska sa do 15. hodiny prezentovalo vyše 700 účastníkov.










Určite väčšina z Vás pozná slávnu fotografiu Obed na vrchole mrakodrapu. Vznikla v roku 1932 a bola súčasťou reklamnej série fotografii z budovania Rockefellerovho centra. Prvý sprava je rodák z Vyšného Slavkova Gustáv Popovič, starý otec maliara Ivana Popoviča. V ruke drží fľašu od whisky napriek vtedajšej prohibícii. Vydali sme sa na miestný cintorín hľadať hrob Gustáva Popoviča.




Po chvíli pátrania sme našli hrob aj s legendárnou fotografiou na pomníku.


Cestou domov sme obišli pohoria Branisko aj Bachureň zo severu a cez Lipany a Sabinov do Prešova. Akcia sa vydarila, počasie nám celý deň prialo, pršať začalo až pred Michalovcami.
Foto: Ján Serbák a Gabi Sabo