Takýto nádherný záber sa podaril kamarátovi Cyrilovi na okraji lesnej cesty v počiatočnej fáze túry. Cyril je najrýchlejší zo sedemčlennej partie michalovských turistov, ktorí sa dopravili do Novej Sedlice dvomi autami a tak stíhal zvečniť detaily prírody okolo chodníka, aj odbehnúť si na konci túry z poľskej Wielkej Rawky aj na Malú Rawku.
Červený chodník na Kremenec po celej ceste vedie lesom, takže o chládok v horúčavách je postarané. Pri prvom väčšom stúpaní som zistil, že som si turistické paličky zabudol v aute. Chodník bol len na pár miestach so strmým stúpaním mokrý, tam by sa mi paličky boli zišli, ale zvládol som to aj bez nich. Na paličky nie som veľmi zvyknutý, predtým som veľa fotil a paličky mi väčšinou prekážali. Pekný chodník stúpal lesom až na Temný vŕšok. Tu sme si na chvíľu odpočinuli a vyčkali na oneskorencov.
Od Temného vŕšku začína prales Stužica a strmý zostup ku Stužickému potoku. Hneď po pár metroch zostupu nás vítala akoby brána do pralesa z pováľaných mohutných stromov.
Strmým chodníkom pomedzi mohutné stojace aj pováľané stromy sme zostúpili až k potoku Stužica. Na lavičke cez potok sme sa na chvíľku zastavili, pookriali pri zurčiacom potôčiku a urobili pár záberov na pamiatku.
Čakal nás ešte dlhý výstup cez prales Stužica na Kremenec. Všade navôkol mŕtve drevo, stáročné buky, siahajúce až do nebies, príjemný chládok.
Prechádzame cez Kamenistý potok, ktorý vyviera priamo zo svahu nad chodníkom, takže je tu priestor na malé občerstvenie.
Červená šípka nás otáča prudko doľava, posledných 300 metrov na Kremenec vedie strmo stúpajúcim hraničným pásmom s Ukrajinou.
A sme na Kremenci, trojhraničnom bode medzi Slovenskom, Ukrajinou a Poľskom. Kremenec je aj najvýchodnejším bodom Slovenska a najvyšším vrchom regiónu Zemplín. V roku 2016 tu uložili do zeme zástupcovia všetkých troch štátov časovú kapsulu.
Pod mramorovým trojhraničným stĺpom sa necháme odfotiť v plnej zostave a po krátkej prestávke pokračujeme po ukrajinsko - poľskej hranici na poľskú Wielku Rawku. Najprv zostupujeme z Kremenca do sedla, v zápätí opäť stúpame na najvyšší bod tohto úseku hranice. Tu opúšťame ukrajinsko - poľskú hranicu a odbočujeme prudko doľava na poľský hrebeň Wielkej Rawky. Kým počas trojhodinového výstupu z Novej Sedlice na Kremenec sme stretali iba 2 skupinky turistov, od Kremenca po Veľkú Rawku je turistov stále viac, takmer výlučne Poliaci.
Hrebeň Veľkej Rawky je nevýrazný, takmer kilometer dlhý. Aj keď vrchol je značený ihneď 5 minút od opustenia ukrajinskej hranice, od oka sa zdá byť najvyšším bodom vrcholového hrebeňa zvetraný železobetónový stĺp bez označenia uprostred hrebeňa. Prešli sme sa až po rázcestník na konci vrcholového hrebeňa, rýchly kamarát Cyril si stihol odbehnúť aj na 20 minút vzdialenú Malú Rawku. Bolo tam veľké množstvo turistov, takže sa hneď vrátil.
Z Veľkej Rawky sme sa vrátili po vlastných stopách až do Novej Sedlice. Zastavili sme sa v penzione Kremenec na pivo a výborné tatarčané pirohy a ešte sme si stihli odfotiť domček dedka Večerníčka, na ktorého novú slamennú strechu už stihli zožať v Zemplínskych Hámroch špeciálnu odrodu raže s dlhou slamou.
Tropický deň sme strávili v nádhernej prírode s príjemnou klímou, iba na hrebeni medzi Kremencom a Veľkou Rawkou občas trochu pripekalo. Prešli sme 23 kilometrov s vyše kilometrovým prevýšením. Mal som pred túrou obavy, či ju vo veku 74 rokoch zvládnem. Dopadlo to skvele, ani som sa veľmi neunavil. Na tejto túre mi veľmi záležalo, Kremenec bol jediný známy a turisticky dostupný kopec na východnom Slovensku, na ktorom som doposiaľ nebol. Ďakujem kolegom turistom a turistkám, že mi umožnili zúčastniť sa tejto akcie!
Foto: Miloslav Tokár, Cyril Kríž, Ján Serbák
